Optimistickejšie o korone. Štyri pozitívne príklady zo sveta

teraz potrebujeme fakty a schopnosť nezaujato ich čítať bez ohľadu na to, čo by sme chceli, aby sa dialo. Optimizmus, ak vyplýva z faktov a ich nezaujatého čítania, nie je popieračstvom, ale racionálnym vývodom. A hoci pesimizmus sa dá pokladať aj za prejav prirodzenej opatrnosti, ak nerešpektuje fakty, môže byť škodlivý.

Pesimisti radi lamentujú „nič nevieme“, „nemáme dostatok dát“. Ani to nie je pravda. Dát je k dispozícii veľa a ich objem stále rastie. Vieme si vôbec predstaviť, ako slabo boli dátovo podchytené predchádzajúce pandémie, a ako sme na tom v porovnaní s tými obdobiami informačne lepšie?

Samozrejme, vývoj pandémie nie je ukončený, a tak sa z dát nedajú robiť finálne závery. Ale aj predbežné závery sú v tejto situácii lepšie ako urputné bránenie sa každému usudzovaniu.

Preto si uvedieme zopár príkladov, ktoré pomôžu zaujať k tejto pandémii racionálny postoj, odlišný od zúfalej paniky, ale aj bohorovného popierania hrozieb.

heinsberg: niečo k prežívaniu vírusu

Prvý príklad – Heinsberg. V oblasti Heinsberg na severozápade Nemecka prebieha štúdia pod vedením profesora Hendrika Streecka a týka sa množstva nakazených novým koronavírusom. Tento región volajú „nemecký Wu-chan“, pretože ho pandémia silno postihla. A tam sa profesor Streeck rozhodol zistiť, ako sa vlastne vírus prenáša.

Jeho doterajšie zistenia naznačujú, že najväčšia možnosť nákazy nastáva, keď sú ľudia dlhšie spolu v tesnej blízkosti, a nie keď sa dotýkajú povrchov, na ktorých je vírus. Streeck tvrdí, že v Heinsbergu sa nepotvrdilo, že by riziko nákazy zvyšovali verejné aktivity ako nakupovanie či jedenie mimo domu. „Niet významného rizika, že by ste ochoreli pri nakupovaní. Vážne infekcie vznikali vždy ako výsledok toho, že ľudia boli dlhší čas spolu v tesnej blízkosti,“ tvrdí profesor Streeck. A z kľučky na dverách by ste mohli ochorieť podľa neho len v tom prípade, „keby niekto zakašlal do dlane, okamžite sa dotkol kľučky, potom tú kľučku okamžite po ňom chytila iná osoba a tá osoba sa dotkla svojej tváre.“ Prečo je to tak? Streeck pripisuje tento fakt rozdielu medzi laboratórnymi a reálnymi podmienkami. V tých laboratórnych žije vírus skrátka omnoho, omnoho dlhšie.

V oblasti Heinsberg je mesto Gangelt a v ňom reprezentatívna štúdia zase vrhla svetlo na letalitu vírusu. Ukázalo sa, že až 15 percent obyvateľov Gangeltu je alebo v blízkej minulosti bolo nositeľmi vírusu. Z tohto čísla vyplýva, že úmrtnosť choroby Covid-19 je v Gangelte okolo 0,32 percenta. Je to hlboko pod prahom čísiel, aké sa uvádzali napríklad pre sever Talianska. (Racionálne z toho možno usúdiť, že Taliani mali v populácii vírus rozšírený omnoho viac, než by naznačovali ich štatistiky. Je to pravdepodobné – v stave, v akom bolo ich zdravotníctvo, sa nikto nezaoberal nie že bezpríznakovými, ale zrejme ani slabo príznakovými jednotlivcami.)

Čo sa týka nemeckého Gangeltu, tak percento ľudí, ktorí sa infikovali koronavírusom, tam bolo vyššie, než sa pôvodne predpokladalo. A ak ešte vezmeme do úvahy, že sa protilátky zrejme nevytvoria u každého, kto infekciu novým koronavírusom absolvuje, priestor sa ešte rozširuje – skutočná nakazenosť populácie bola pravdepodobne ešte výraznejšia.