skúsenosti mnohých slovenských a českých psychológov z obdobia vrcholiacej pandémie hovoria o výraznom zhoršení zdravotného stavu pacientov s depresívnymi poruchami. Detských aj dospelých. Došlo u nich k zhoršeniu depresívnej symptomatológie, a to nielen pod vplyvom negatívnych informácií, ale aj pre potrebu adaptácie na nové pomery, napríklad stres rodičov zo straty či zníženia príjmov alebo zaťaženie žiakov učivom. Extrémnej záťaži boli vystavené rodiny s problematickým domácim prostredím v opakujúcich sa konfliktoch, agresivitou a vyššou mierou negatívnych emócií.
Karanténa mohla spomaliť či urýchliť nástup duševného ochorenia alebo ho mohla nejakým spôsobom modifikovať. Dokázala tiež spustiť posttraumatickú stresovú poruchu, úzkostné a panické stavy. „Naša skúsenosť je, že i pacienti s psychickými poruchami reagujú na pandémiu veľmi rôznorodo, v závislosti od ich osobnosti a typu poruchy. Sociálna izolácia vyhovuje hlavne výrazným introvertom,“ vysvetľuje psychológ Anton Heretik. Ako sú však na tom naše deti?
karanténne deti
Znížením sociálnych kontaktov žiakov sa, paradoxne, mohla znížiť úroveň ich stresu a úzkosti. Napríklad deti, ktoré boli predtým obeťou šikanovania, neboli v kontakte so spolužiakmi, ktorí ich v škole šikanovali. Rodičom na OČR so svojimi deťmi sa znížila hladina časového stresu, čo priaznivo vplývalo na iné psychické problémy detí. Nepriaznivým, avšak dlhodobým dôsledkom izolácie, je strata aj tých sociálnych zručností, ktoré predtým používali v kolektíve.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.