Storočie Trianonu

nedávno som bol na obede v jednej maďarskej „čárde“ kúsok od hraníc. Jej majitelia si založili svoj biznismodel na tom, že k sebe lákajú na tradičné jedlo ľudí zo Slovenska. Preto ma trocha prekvapilo, keď som si po usadení všimol, ako sa ponad stolmi týči mapa Uhorska s temnými rukami, čo od neho ťahajú Slovensko a iné územia, o ktoré prišlo po prvej svetovej vojne. Toto známe vyobrazenie tzv. trianonskej traumy býva v Maďarsku aj dnes pomerne bežné. Zvláštne pôsobilo len v kontexte reštaurácie, ktorej cieľovými zákazníkmi sú práve Slováci. Keď som sa o tom zmienil pri našom stole, všetci sme to považovali len za vtipnú historickú kuriozitu a žiadne vášne to medzi nami nevzbudilo, aj keď možno malo. Po tom, čo sa moji známi zo Spojených štátov s mapou ešte na pamiatku vyfotili, sme pokračovali ďalej v normálnej konverzácii a na obraz sme rýchlo zabudli.

To, že sa Trianon a Uhorsko pre nás na Slovensku stali len prázdnymi historickými kategóriami, ktoré nemajú nijaký hlbší význam pre dnešnú spoločnosť, je, nanešťastie, v ostrom kontraste s pocitmi, aké vyvolávajú u našich južných susedov. Spomínaná mapa, ktorá vyobrazuje Trianon ako násilný akt voči Maďarsku, je rozšírená po celej krajine – minulý rok ju dokonca na sociálnej sieti propagoval sekretariát predsedu vlády. Nedá sa preto hovoriť len o akomsi okrajovom trende zopár radikálnych živlov. Aj sto rokov od podpisu Trianonskej mierovej zmluvy a oddelenia „Horného Uhorska“ od Budapešti mnohí v Maďarsku dodnes snívajú o pričlenení stratených území. A politický systém, ktorý usilovne buduje Viktor Orbán, tieto ambície ďalej priživuje.

keď zanikalo Uhorsko

Po prvej svetovej vojne sa víťazné mocnosti dohodli, že rozsiahla habsburská monarchia bude decentralizovaná a rozdelená na menšie štáty, aby sa tým do reality pretavil ideál národného sebaurčenia, ktorý mal byť v Európe základom povojnového usporiadania kontinentu. Rakúsko-Uhorsko sa tak malo stať minulosťou a na jeho mieste mali vzniknúť viaceré nástupnícke štáty, ktoré by odzrkadľovali jej etnickú rôznorodosť (a, samozrejme, aj záujmy víťazných veľmocí). Podpísali sa dve mierové dohody, ktoré to mali docieliť: Saintgermainská zmluva, ktorá upravovala hranice s Rakúsom, a Trianonská zmluva, ktorá sa týkala budúcnosti Maďarska. Hoci pre Československo, novú republiku v strednej Európe, boli podstatné obe zmluvy, pre Slovensko mala oveľa väčší význam dohoda, ktorá bola uzatvorená so zástupcami maďarskej vlády 4. júna 1920 vo versailleskom paláci Veľký Trianon.