„pred Štátnym súdom v Prahe si 8. júna 1950 vypočulo nespravodlivé rozsudky 13 bývalých predstaviteľov nekomunistických politických strán na čele s Miladou Horákovou. Išlo o prvú veľkú súdnu kauzu, na ktorej sa rozhodujúcou mierou podieľali sovietski bezpečností poradcovia. Prvýkrát sa tu tiež uplatnila dohoda medzi Štátnou bezpečnosťou, prokurátormi a sudcami, že pojednávanie bude postupovať podľa vopred vypracovaného scenára," uviedol historik Branislav Kinčok z Ústavu pamäti národa .
Milada Horáková, rodená Králová, sa narodila 25. decembra 1901 v Prahe. V roku 1926 ukončila štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej a v rokoch 1927 - 1940 pracovala na pražskom Ústrednom sociálnom úrade. Zapojila sa do protinacistického odboja a po zatknutí 2. augusta 1940 bola väznená až do konca vojny - súd v Drážďanoch jej v roku 1944 vymeral osemročný trest.
Horáková sa angažovala v Československej strane národně socialistickej a vo voľbách v roku 1946 sa stala poslankyňou Národného zhromaždenia. Mandátu sa vzdala 10. marca 1948, v deň pravdepodobne zinscenovanej samovraždy Jana Masaryka. V období nastupujúceho mocenského monopolu Komunistickej strany Československa protestovala proti nútenému prerodu ČSNS na Československú stranu socialistickú, ktorá mala byť pod dozorom KSČ.