v rozhovore s Fedorom Gálom sa dočítate:

• kto je elita a čo si myslí o jej kríze,
• aké danosti musí mať politik,
• názor, či sa situácia po voľbách zmenila,
• aké je jeho najväčšie sklamanie zo súčasnej vlády.

opäť sa často hovorí o tom, že svet, a samozrejme i Česko a Slovensko, čelia kríze elít, je to naozaj tak?

O kríze elít sa hovorí viac ako sto rokov a o krízach celkovo sa hovorí odkedy existuje ľudstvo. Nedeje sa nič mimoriadne, aspoň dnes. Nemyslím si, že elity zlyhávajú v podstatne väčšej miere ako v minulosti. Inflácia slova kríza je ďalší fenomén. Bez kríz by sme boli v riti. 

Vďaka tomu, že vnímame to, že je niečo v neporiadku, sme v pohybe, kríza je teda motorom pokroku. Dve veci sú signifikantné. Prvá je, že ak dostaneme v slobodných voľbách na frak, tak prvá otázka, ktorú by si mal ktokoľvek položiť je, čo som urobil osobne zle.

kladú si túto otázku politici aj v realite alebo len naoko? 

Kladú, ale len formálne. Do parlamentu sa nedostalo Progresívne Slovensko, KDH alebo Most-Híd. Na obrazovke povedia, že berú za volebný výsledok zodpovednosť. V povolebnej debate povedia, že urobili chyby. Aké chyby však urobili? 

Zlyhanie a vyrovnávanie sa s prehrou nie o nasypaní si popola na hlavu. Nietzsche používal aforizmus, ktorý hovorí o tom, že s príchodom demokracie umrel posledný hrdina. Demokracia je o konsenze väčšiny a hrdinovia vo voľbách väčšinou dostanú na frak. Ak však väčšine tečie do topánok, v krízovej situácii potrebuje niekoho, ktorý poskytuje spoločnosti rozhodnosť.

osobnosti ako Churchill, Reagan, Thatcher a ďalší sa objavili vo vyhrotených situáciách alebo v čase, keď bolo najhoršie.  Znamená to, že sme na tom dobre? Že si môžeme dovoliť, aby boli elity v kríze, pretože ich existenciálne nepotrebujeme? 

Je potrebné rozlišovať medzi krízou elít, čo je floskula. V mojej knižnici mám možno tridsať kníh, a niektoré z nich, ktoré pojednávajú o kríze elít, sú naozaj z devätnásteho storočia,. Slovo elita sa používa ako nálepka pre kadekoho.

kto je teda elita?

Príslušník elity je ten, ktorý má pozíciu a rolu, cez ktorú môže ovplyvniť životy ostatných ľudí. Existuje špecifický druh elít, ktorou sú politické elity. Ak sa politik rozhodne, tak ovplyvní podstatne viac ľudských životov ako učiteľ na základnej škole. Výskyt skutočných elít je vzácnym tovarom. Slovensko ako malá krajina stráda nedostatkom elít. 

Slovenské elity nie je vidieť, slovenské elity nie je počuť a nedokážu artikulovať verejnú mienku. Môžem im to však vyčítať? Ak je niekto molekulárny vedec, tak je normálne, že prvé čo mu napadne, ak chce byť naozaj vedcom na najvyššej úrovni, je odísť do Massachusetts. 

„Čaputová neukazuje prostom na nepriateľa a negeneruje negatívne emócie. Je pozitívna do špiku kosti.“

Pán Boh zaplať za globalizáciu, EÚ a otvorené hranice, pretože elita nežije za ostnatými drôtmi na  izolovanom piesočku. Mňa vytáča, že svoj potenciál mrháme tým, že kotkodákame. Ak za vajataním nenasleduje čin, akcia, tak je to sterilné a celé to ostane v klube pod Lampou.

takže to, čo nám chýba, je akcieschopnosť?

Áno. Ak niekto patrí k politickým elitám a chce čokoľvek presadiť, musí mať štyri danosti, bez ktorých je stratený. Je to charizma, jazyk, schopnosť mobilizovať masu ľudí a to, čo je tak často skloňované: populizmus. Podobne ako elity, i populizmus sa dnes používa ako nadávka. Populista je človek, ktorý dokáže pre svoje zámery získať dostatočnú podporu ľudí. 

Populizmus je teda pojem, ktorý má znamienko plus alebo mínus. Zuzana Čaputová je prototyp politika, o ktorom sa nehanbím povedať, že je populistický, ale nikdy v jej prejave nie je nič, čo by bolo pre ľudí škodlivé.