popri sérii Kroniky Narnie je dielo Rady skúseného diabla (The Screwtape Letters) jednoznačne Lewisovým najväčším bestsellerom. Knižka vyšla ešte počas druhej svetovej vojny v Británii aj v Amerike, recenzie nešetrili chválou a označili dielo za „veľkolepú a túžobne očakávanú supernovu na bezútešnej oblohe kresťanskej literatúry...“

 C. S. Lewis tu použil akýsi teologický „dôkaz sporom“ – namiesto moralizovania o praktických otázkach kresťanského života (v osobnej aj politickej rovine) napísal sériu skutočne diabolských listov, v ktorých skúsený démon radí mladšiemu pokušiteľovi, akými stratégiami treba zviesť z cesty viery mladého kresťana, čiže ich „pacienta“. 

„Briti berú svoj typický ironický humor veľmi vážne a nadhľad Rád skúseného diabla je toho skvelým príkladom.“

Boha diabli, samozrejme, titulujú menom „Nepriateľ“ a ich vodca Satan je „Otcom v Hlbinách“. Sám Lewis v krátkom doslove napísal: „Aj keď bolo ľahké zdeformovať svoje myslenie do diabolských postojov, nebola to zábava. Možno na chvíľku. Ten proces mi spôsoboval akési duchovné kŕče. Keď som  sa prihováral Krutodlakovými ústami, moja predstavivosť bola plná prachu, hrubého piesku, smädu a všetko ma svrbelo.