erik Baláž podpredseda strany Spolu
Každá vláda za posledných dvadsať rokov hovorila o lepšej ochrane národných parkov. Zonácie mali vyčleniť územia prísnej ochrany a zaradiť naše národné parky do zoznamu medzinárodne uznaných parkov.
Doteraz sa hovorilo najmä o Tatranskom národnom parku, ktorého príbeh sa podobá tomu o diaľnici z Bratislavy do Košíc. Návrhy a sľuby znejú od roku 2001, koniec je v nedohľadne. Súčasná vláda už TANAP ani nespomína, hovorí o Muránskej planine. Po rečiach o schválení ambiciózneho návrhu s 50-percentnou jadrovou zónou spochybnil proces Boris Kollár aj minister pôdohospodárstva Mičovský. Déja vu z prípadu TANAP je nevyhnutné.
Politici sa vyhovárajú na ľudí z regiónov a súkromných vlastníkov, ja vidím problém inde. Je to boj štátnych inštitúcií o moc a kompetencie. Dobre fungujúci národný park je totiž nezávislý odborný úrad rozhodujúci o všetkom, čo sa na jeho území deje. Ak by národné parky posilnili, tak na úkor niekoho iného.
Napríklad pri správe pozemkov a majetku. Štát vlastní asi polovicu územia národných parkov a stovky nehnuteľností, ktoré dnes spravujú organizácie ministerstva pôdohospodárstva. Ich hlavným záujmom je ťažba dreva, poľovačky a podobne.
Národný park by však mal chrániť prírodu a prírodný turizmus má oveľa väčší ekonomický potenciál ako ťažba. No tí, ktorí majú dnes „kľúče od miešačky“, sa nechcú vzdať ťažby a vplyvu, tak lobujú za status quo. V prípade reformy by získali národné parky, stratili by najmä Lesy SR a Ministerstvo pôdohospodárstva.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.