C. S. Lewis v úvode knihy Úvahy o Žalmoch upozorňuje, že to nie je žiadna vedecká štúdia a že on sám nie je hebraista ani biblista. Napriek tomu je táto kniha dodnes odporúčanou študijnou literatúrou na mnohých teologických fakultách a seminároch.
Možno aj preto, že Lewis v knihe síce reflektuje Žalmy – jednu z najdôležitejších kníh tak hebrejského, ako aj kresťanského kánonu –, ale skúma širšie témy a kladie nadčasové otázky, ktoré sa týkajú celej Biblie: Ako čítať Bibliu? Čo s preklínaním a násilím voči protivníkom, ktoré sa vykonáva v mene Boha? V čom je prorocký rozmer Žalmov a iných starozákonných textov? Tejto otázke sa venuje aj v kapitole, ktorú nazval Druhý význam. Lewis nás v nej pozýva na namáhavý výstup – navyše veľkou okľukou – na horu porozumenia prorockým biblickým posolstvám.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.