matej má dvadsaťosem rokov a v rodine vyrastal so šiestimi mladšími súrodencami, čo bolo pre mnohých jeho spolužiakov nezvyk. Deti v škole sa občas pýtali, ako sa pomestia do jedného auta alebo bytu, čo mu nebolo veľmi príjemné.

„V puberte to človeku vadí, ale neskôr mu to už je jedno a ľudia začínajú hovoriť viac s rešpektom,“ hovorí. Rodina bola preňho komunitou a bol rád, keď mohol popri škole a krúžkoch stráviť s nimi doma zopár hodín. Šesť mladších súrodencov mu dalo príležitosť naučiť sa komunikovať s deťmi a poskytlo mu aj kamarátov „zadarmo“.

Dvadsaťdvaročná Kamila, ktorá je predposledná z desiatich súrodencov, zase pre .týždeň hovorí, že sa naučila prispôsobovať iným ľuďom a zároveň si presadiť svoj vlastný názor, aby ju bolo počuť. „Keď sme boli mladší dom nikdy nebol prázdny a stále sa niečo dialo. Vždy nás bolo dosť na hry a naháňačky a vždy bol na blízku niekto, na koho som sa mohla spoľahnúť,“ vraví.

Archív KamilyĽudia sú väčšinou užasnutí, keď im Kamila povie, že je z desiatich súrodencov.

Psychoterapeutka Monika Ciutti hovorí, že vo väčších rodinách prebiehajú interakcie častejšie a intenzívnejšie a môžu mať pozitívny vplyv na budúce vzťahy aj partnerstvá detí, ktoré v nich vyrastajú.

rizikom je nedostatok času

Veľké rodiny z marginalizovaných komunít veľakrát sprevádzajú finančné problémy a generačná chudoba, u veľkých rodín zo strednej triedy to môže byť nedostatok času na jednotlivé deti a na partnera alebo partnerku. Deti sa mnohokrát stanú v živote primárnymi a partneri si nevenujú dostatok pozornosti.

Podľa Ciutti si preto partneri musia stanoviť a pomenovať čas, ktorý pravidelne spolu strávia napríklad raz za týždeň. „Ak rodičovstvo začne človeka presahovať a nemá čas na manželstvo, je to celé zle,“ vraví dvadsaťročný Tomáš, ktorý je najstarší z deviatich súrodencov.