ale je chyba, ak v mene pohŕdania výmyslami nie­kto ignoruje reálne riziká, ktoré zo zbierania dát zo strany vlád vyplývajú. Obzvlášť, keď tieto vládne politiky čoraz viac zasahujú aj do životov bežných ľudí.

potemkinovský internet – od Číny po SR

Najďalej v špehovaní ľudí a v zasahovaní do slobody informácií v digitálnom svete sú diktátorské režimy na čele s Čínou. Čína si dokonca vytvorila akúsi potemkinovskú paródiu na slobodný internet. Internet, ktorý je dostupný pre bežných Číňanov, je totiž systematicky cenzurovaný.

Množstvo webových stránok v Číne nie je dostupných. Čínska vláda technicky znemožňuje prístup na stránky ako sú Facebook, Twitter, Google, Gmail, Wikipedia alebo Youtube. Číňania sa nedostanú ani na stránky rôznych západných médií, ako sú New York Times, BBC alebo Reuters. Podľa rôznych odhadov čínska vláda blokuje prístup k viac než 8 000 webom.

 Podobnú cenzúru internetu nájdeme aj v Severnej Kórei, Rusku, Turecku a v menšej miere aj v západných krajinách ako sú USA, Spojené kráľovstvo a dokonca aj Slovensko. Cenzúra internetu v západných krajinách je menej „ambiciózna“ ako v diktátorských režimoch, no vlády používajú rovnakú rétoriku o tom, ako cenzúrou v podstate chránia svojich vlastných občanov. Západné krajiny cenzurujú napríklad stránky s hazardom (aj na Slovensku), pornografické weby, ako aj stránky, ktoré majú ľudí navádzať na porušovanie autorských práv, napríklad stránky s tzv. torrentmi.