Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Vzdelávacie a gavalierske cesty

.patrik Pastrnak .spoločnosť .história

Asi prvé, čo nám pri slovnom spojení „cesty za poznaním“ napadne, je predstava študenta cestujúceho do školy. Dochádzanie na vysokú školu, ktorá sa nachádza ďaleko od domova, nie je vynález modernej doby. Stredovek však poznal aj iné formy mobility za vzdelaním.

Vzdelávacie a gavalierske cesty WIKIMEDIA COMMONS Stredovekí študenti na pred - náške Henrica de Alemannia v Bologni na najstaršej univerzite na svete. Ilustrácia Laurentia de Voltolina v manuskripte Liber ethicorum des Henricus de Alemannia zo 14. storočia.

stredoveký univerzitný systém sa vyznačoval jednotnosťou, o ktorej sa dnešnému európskemu vzdelávaciemu systému môže len snívať. Niektoré univerzity boli síce viac vyhlásené pre štúdium teológie alebo práva, občas sa líšil systém organizácie tej-ktorej univerzity, inak však všetky vysoké učenia poskytovali rovnakú formu i obdobný obsah vzdelania.

študenti

Ak ste nestáli o úzku špecializáciu v práve či teológii, bolo v podstate jedno, na ktorej univerzite študujete. Oproti dnešnému programu Erazmus sa zahraniční študenti nemuseli báť toho, že budú mať na cudzej univerzite jazykovú bariéru alebo že nenájdu predmety vhodné pre svoj odbor. Všetko bolo v latinčine a všade sa učilo v podstate to isté. Nebolo preto neobvyklé, ak študenti obehli niekoľko univerzít, napríklad Jeroným Pražský, priateľ Jána Husa, stihol obehnúť až päť z nich (Praha, Paríž, Kolín, Heidelberg a Oxford).

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite