Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Keď som uvidela svoju izbu na intráku, chcelo sa mi plakať. Ako žijú vysokoškoláci v roku 2020

.alžbeta Kyselicová .spoločnosť

Opadávajúca omietka, spoločné toalety pre celú chodbu alebo prefukujúce okná, ale aj nový nábytok a solárne panely. Študentská rada vysokých škôl zmapovala, v akom stave sú vysokoškolské internáty na takmer celom Slovensku a ako sa na ich opravy využila prvá aj posledná veľká dotácia 50 miliónov eur.

Keď som uvidela svoju izbu na intráku, chcelo sa mi plakať. Ako žijú vysokoškoláci v roku 2020 ŠRVŠ Filip Šuran s publikáciou #môjintrák, ktorú ukážu na ministerstvá školstva a financií.

na výstave #môjintrák s fotografiami vysokoškolských internátov sa zastavujú štyridsiatnici a päťdesiatnici. Pri pohľade na izby neraz konštatujú, že sa nič nezmenilo. Nie je žiadnou novinkou, že niektoré vysokoškolské internáty na Slovensku vyzerajú od minulého storočia tak isto a posledné peniaze z balíka 50 miliónov eur, ktoré išli na ich opravu od predošlej vlády, boli použité v septembri.

Študentská rada vysokých škôl (ŠRVŠ) sa preto v júni rozhodla precestovať internáty na celom Slovensku a na fotografiách ukázať podmienky, v ktorých súčasní študenti žijú. Z fotografií vytvorili okrem výstavy aj publikáciu #môjintrák, ktorou chcú upozorniť verejnosť aj vládu na súčasný stav internátov a dostať jasnú odpoveď, či s ich dofinancovaním plánujú niečo v blízkej dobe spraviť. 

prvá a zatiaľ aj posledná veľká dotácia

Téma rozsiahlejšej rekonštrukcie vysokoškolských internátov bola dlhodobo odsúvaná. Na mnohých z nich sa vybavenie nezmenilo od 70. a 80. rokov minulého storočia, keď boli postavené. Príkladom sú internáty v bratislavskej Mlynskej doline.

Karolína študuje predškolskú pedagogiku a kým sa začiatkom tohto semestra nemusela kvôli koronakríze vysťahovať, bývala na internátoch práve tu. Keď uvidela prvýkrát svoju izbu, chcelo sa jej plakať. „Všetko bolo staré a bolo cítiť jemnú zatuchnutú vôňu. Keď som si začala ukladať svoje veci a trochu som si ju zariadila, izba zrazu vyzerala inak a začala sa mi celkom páčiť. Oceňujem snahu vylepšiť a zrekonštruovať naše bývanie. Bola by som však oveľa spokojnejšia, keby sa táto snaha realizovala rýchlejšie a akútnejšie,“ hovorí a zároveň dodáva, že ku chátraniu spoločných priestorov neraz prispejú aj ich samotní obyvatelia. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite