dátum 29. august, počas ktorého vyhlásil Ján Golian v roku 1944 začiatok SNP, je dnes na Slovensku štátnym sviatkom. Aj vďaka tomu si každoročne môžeme pripomínať odvahu našich predkov, ktorí sa so zbraňou v ruke rozhodli bojovať za ideály slobody a demokracie, čo dnes mnohí ľahkovážne považujú za samozrejmé.

Hoci je Povstanie významným medzníkom našej histórie, možno niekoho prekvapí, že jednotlivým politikom, ktorí ho organizovali, sa venuje len nezaslúžene malá pozornosť. Veľké medzery v poznaní povstaleckých osobností sú, nanešťastie, badateľné aj v samotnom historickom výskume. Zabudnutou postavou sa tak celkom nespravodlivo stal aj Ján Ursíny, jeden z hlavných lídrov SNP a prvý predseda Demokratickej strany. Napriek tomu je dôležité, aby sme si jeho komplikovaný životný príbeh pripomínali, lebo nám aj dnes má čo povedať o boji s totalitou – či už tou fašistickou alebo komunistickou.

politik vládnej koalície

Ján Ursíny sa narodil 11. októbra 1896 v Rakši pri Turčianskych Tepliciach do roľníckej rodiny. Po vypuknutí prvej svetovej vojny narukoval v januári 1916 do rakúsko-uhorskej armády a bol ranený na talianskom fronte. Počas 20. rokov sa začal v novej Československej republike angažovať v agrárnom hnutí. V roku 1935 sa mu dokonca podarilo získať miesto poslanca v Národnom zhromaždení za Republikánsku stranu poľnohospodárskeho a maľoroľníckeho ľudu, ako sa oficiálne nazývala agrárna strana. Bolo to práve v období, keď sa stal predsedom československej vlády jeho kolega, agrárnik Milan Hodža, prvý slovenský politik na tomto významnom poste.

Aj keď Ursíny nebol zástancom idey jednotného československého národa a podporoval väčšiu mieru samosprávy Slovenska, odmietal ľudácky autonomizmus. Napriek tomu, že v Prahe reprezentoval centralistickú agrárnu stranu, sám proti čechoslovakizmu často vystupoval. „Slováci sú predsa národom, ktorý má všetky náležitosti samostatného národa,“ zdôraznil Ursíny v auguste 1938 na porade koaličných strán. „Veď máme slovenský jazyk, máme svoju samostatnú spisovnú reč. Slováci sú samostatný národ, s tým treba nielen počítať, ale toto aj na vedomie vziať.“ Napriek tomu vždy podporoval jednotný štát Slovákov a Čechov, čo dokazoval svojím vytrvalým bojom proti akejkoľvek forme separatizmu.