potom, čo ministerstvo pôdohospodárstva schválilo kvótu na odstrel 50 vlkov, prišlo ministerstvo životného prostredia s návrhom legislatívy, ktorá by vlka zaradila medzi chránené živočíchy a jeho lov by nebol vôbec možný.

Vlk je prirodzený predátor zveri ako sú diviaky a jelene, ktoré sú u nás premnožené a ničia lesné porasty. Vlk tiež loví choré diviaky, ktoré prenášajú ochorenie mor afrických ošípaných. Na druhej strane sa ministerstvo pôdohospodárstva aj Zväz chovateľov oviec a kôz (ZCHOK) ohradili, že lov vlka vítajú, pretože im spôsobuje škody na stádach a likviduje život na vidieku.

Počty vlka na Slovensku sú však neznáme a je otázne, či si jeho lov „môžeme dovoliť“ aj vzhľadom na premnoženú vysokú zver, ktorou sa vlk živí. Vzhľadom na to sa europoslanci obrátili aj na Európsku komisiu, aby posúdila, či lov vlka neporušuje smernicu Európskej únie o biotopoch.

môžeme si lov dovoliť, keď nepoznáme počty?

Jedným z hlavných argumentov ochranárov, prečo vlky nestrieľať je to, že nepoznáme ich presný počet. Kvótu stanovilo ministerstvo pôdohospodárstva na základe údajov Národného lesníckeho centra (NLC), ktoré vychádzalo z poľovníckych štatistík. Podľa nich žije na Slovensku okolo 700 vlkov. Podľa lesníkov a Lesoochranárskeho zoskupenia VLK môže byť vlkov odhadom medzi 300 až 600. Pokiaľ sa teda počet vlkov blíži k spodnej hranici rozptylu, 50 ulovených vlkov môže narušiť vlčiu populáciu.

Zoológovia a ochranári poukazujú na to, že počet vlkov sa stanovuje tak, že poľovníci hlásia vlky, ktoré vidia v poľovných revíroch a môžu omylom  započítať viackrát toho istého vlka alebo svorku. Takzvaný monitoring vĺčat prebieha tak, že poľovníci nahlásia NLC počet pozorovaných šteniat vlka z niekoľkých svoriek a spravia priemer na jednu svorku. Následne sa odhadne počet svoriek na Slovensku a prenásobí sa priemerným počtom šteniec na jednu svorku. Tieto výsledky nie sú podľa ochranárov relevantné pre celé územie Slovenska.

Presné číslo koľko je vlkov vie určiť genetická analýza. Je však náročná na spracovanie  a bude hotová až na budúci rok. Juraj Lukáč z Lesoochranárskeho združenia VLK, ktoré sa podieľa na tvorbe kvóty,  preto navrhoval stanoviť tento rok nulovú kvótu a počkať do budúceho roka, keď budú počty jasné.

„Genetická analýza z trusu a stôp je objektívna metóda na stanovenie počtu vlka. Na základe genetických analýz sa stanoví variabilita v genóme vzoriek, a potom sa dá určiť presná veľkosť populácie. Táto analýza sa už vykonáva druhý rok a bude hotová asi až na budúci. Štátna ochrana prírody bude mať relevantné dáta prvýkrát vôbec v histórii až vtedy. 300 až 700 vlkov je obrovský rozptyl a všetko je postavené na odhadoch,“ hovorí europoslanec a ekológ Michal Wiezik (SPOLU).

má väčší úžitok ovca, alebo vlk?

ZCHOK vo svojom stanovisku uviedol, že škody na ovciach spôsobené dravcami vyčíslili za posledný rok na 500 tisíc eur, a preto lov vlka podporujú. Kritizujú, že ochrana prírody je častokrát nadradená nad chov, ktorý je prospešný pre krajinu a podporuje potravinovú sebestačnosť Slovenska. Uvádzajú, že ovce sú jediným druhom hospodárskych zvierat, ktoré pasením využívajú trvalé trávne porasty v národných parkoch a košarovaním vyhnoja 450 tisíc pasienkov, čo podľa zväzu predstavuje 13,5 milióna eur.