obdobie od marca tohto roku, keď sa na Slovensku potvrdil prvý prípad koronavírusu, je obdobím najväčšej neistoty, ktorú väčšina najmä mladších Slovákov zažíva. Zatiaľ čo v médiách počuť o počte nakazených a mŕtvych, dopady pandémie na psychiku ľudí ostávajú v úzadí.
Výsledky tretej vlny prieskumu „Ako sa máte, Slovensko?“, ktorú v máji realizovali Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV), Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV, spoločnosť MNFORCE a agentúra Seesame ukazujú, ako sa duševné zdravie Slovákov počas posledných mesiacov zhoršilo.
pandémia v hlave
V tretej vlne prieskum zisťoval, ako vnímajú respondenti svoj duševný stav a ako často zažívali počas obdobia pandémie pocity osamelosti, nervozity, úzkosti, hnevu či depresívne pocity.
Viac než štvrtina respondentov uviedla, že ich duševný stav sa po troch mesiacoch pandémie zhoršil. Izoláciu horšie prežívali mladí ľudia, ktorí uvádzali neustále alebo často zažívanú nervozitu (44,4 percenta respondentov), úzkosť (25 percent respondentov), hnev (39,4 percenta respondentov ), depresívne pocity (27,2 percenta respondentov) a osamelosť (28,3 percenta respondentov). Takmer polovica všetkých respondentov naviac uviedla, že počas prvých mesiacov pandémie zažívala depresívne pocity.
Pri skúmaní týchto údajov treba vziať do úvahy, koľkí Slováci u seba počas pandémie depresívne či úzkostné pocity spozorovali prvýkrát a koľkí sa s týmito pocitmi alebo až diagnostikovanou depresiou stretávali už predtým a zažívajú ju aj teraz, nezávisle od situácie.
Podľa klinického psychológa a psychoterapeuta Miloša Šlepeckého, s ktorým sa .týždeň rozprával v januári, trpí duševným ochorením viac než 850-tisíc Slovákov, čiže asi 15 percent populácie. Z nich sa podľa Šlepeckého lieči len približne 201 tisíc, čo je približne 27 percent.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.