podľa mladistvého vzhľadu, útlej postavy a vždy dokonalého mejkapu by ste hádali, že Fieldsová je panička zo severovýchodu Štátov, ktorá nemusela v živote pohnúť prstom. Ona však žije dobrodružný, fyzicky náročný a finančne riskantný život komerčného rybolovu na ostrovoch Harvester a Kodiak na Aljaške, kde porodila a vychovala šesť detí. Niekoľko rokov pravidelne putovala okolo Izraela s ruksakom na chrbte, aby porozumela životu a krajine pri Galilejskom jazere.

Prví Ježišovi učeníci boli totiž rybári a ich príbehy v evanjeliách sú plné vody, rýb, roztrhaných sietí a búrok, pri ktorých ide o život. Nám, ľuďom žijúcim vo vnútrozemí, je tento svet cudzí. Nie vždy rozumieme tomu, čo sa v evanjeliách odohráva. Leslie v knihe memoárov a biblických reflexií Crossing the Waters (Kniha roka 2017 časopisu Christianity Today) prekračuje hranice času a kultúr a striedavo sa ponára do ľadových vôd drsnej Aljašky a do historických galilejských vôd Novej zmluvy.

Leslie Leyland Fieldsová: Cez vodu

Ježiš si určite nevybral rybárov za učeníkov preto, že vedeli ovládať člny a hádzať siete. Nevyberal si ich na základe skúseností, podľa toho, čo dokážu. Myslím si, že Ježiš si ich vybral preto, že ho hľadali, čakali ho. Neprekvapuje ma to. Rybári sú hladní. Rybári sú núdzni. Rybári žijú vierou. Nezáleží na tom, aké siete používame, a nezáleží na tom, či ich spúšťame v oceáne, v rieke alebo v jazere – lov rýb je vždy aktom viery. Každý deň je risk alebo zisk. Snažíme sa naučiť všetko o vode, o výstroji, o rybách. Celé mesiace pracujeme od rána do večera. Pravda je však taká, že výsledok nezávisí od nás. Nedokážeme si podmaniť počasie, vodu, ryby. Každá sieť, ktorú hádžeme do vody, sa mení na modlitbu: Daj nám dnes náš každodenný chlieb. Niekedy máme siete plné, inokedy prázdne. No modlíme sa ďalej. Hľadáme ďalej. Tohtoročná rybolovná sezóna na našom ostrove sa chýli ku koncu. Počasie sa zmenilo, fúka ľadový vietor. Listy briez sa zafarbili, kyprina má nádherný ružový odtieň a úbočia hrajú jesennými farbami. Môj muž Duncan je so mnou, synovia Abraham a Micah, Peter a Josh sú na druhej strane siete. Práve som doobšívala prvú veľkú dieru.

„Micah!“ preruší mlčanie Duncan. „Potrebujem, aby si dal do poriadku druhý skif na pláži.“ Micah zdvihne oči od sieťoviny, ktorú opravuje: „Ten, čo je taký zasvinený od medúz? Musím?“ Hodí na mňa prosebný pohľad. „Smrdí! Už odtiaľto ho cítim!“ Aj ja ho cítim. Ale nenecháme ho vyvliecť sa z toho.

Rezignovane sa vlečie ku skifu a uväzuje si okolo tváre šatku. Občas sa pozriem jeho smerom. Po pár vyliatych vedrách špiny počujem pridusený výkrik. Naozaj vracia – vyšiel zo skifu, skláňa sa na pláži a znova a znova vyprázdňuje žalúdok. Zatvorím oči. Keď ich otvorím, sedí na piesku so sklonenou hlavou: „Prepáč, mami, prišlo mi zle,“ vraví mi, keď k nemu prichádzam.