Vianoce a človek
Jozef Tomáň: Som kňaz, no teraz skúsim hovoriť inak ako v kostole. Dnes vznikajú nové remeslá v spoločnosti a jedným z nich je aj remeslo zabávača. Zabávač je človek, ktorý na objednávku príde do televízie a žiada sa od neho, aby ľudí dotrápených životom povzbudil a rozosmial. Keď mám hovoriť o Vianociach, tak mám pocit, že som tým zabávačom v istom zmysle aj ja. Ľudia začínajú upratovať, nakupovať a zháňať darčeky. Potom príde Štedrý večer, keď zasadnú k stolu a rozbalia si darčeky a záver toho všetkého je polnočná omša. Je to vyvrcholenie tohto celého obdobia. Práve tento záver zabezpečujeme my kňazi. Následne sa ľudia rozídu domov a ja mám občas smutný pocit. Podobný som mal v detstve, keď ku nám na dedinu prišiel cirkus. Ako deti sme sa veľmi tešili z toho, keď sa cirkus staval, no po predstavení sa cirkus pobalil a opäť odišiel. Po Vianociach mám podobný pocit: zabalíme Betlehem a zbavíme sa stromčeka. Som aj šťastný, že vianočné obdobie sa skončilo a vráti sa normálny život. Smútok však prevažuje. Podobne vidí a prežíva človek Vianoce. Pocit smútku však chcem zdôrazniť, lebo je hlbší.
Vianoce majú základnú vetu, ktorá znie, že slovo sa stalo telom. Inak povedané, že sa narodil človek a ukázalo sa, že je to Boh, ktorý ide zachraňovať svet. Táto veta bola základom po celé dve tisícročia pre Európu a kresťanov. Dlho to bolo pevné, jasné a definitívne, až prišlo dvadsiate storočie, ktoré touto pravdou otriaslo v základoch. Táto pravda sa otriasla pod vplyvom vojen, no jeden z tých, ktorý tento otras možno najsilnejšie prežil v sebe, bol Dietrich Bonhoeffer. Bol to protestantský teológ, ktorý sa pokúsil spáchať atentát na Adolfa Hitlera. Tento atentát sa neuskutočnil a Bonhoeffera uväznili a pár dní pred skončením vojny popravili. Tento človek prežíval Vianoce so svojimi veriacimi, ktorým hovoril o tom, čo sú to Vianoce. Odrazu videl, že mnoho ľudí uverilo Hitlerovi a dokonca za neho bojovali. Keď sa dostal do väzenia, písal listy, pretože zbadal, že veta „narodil sa človek, ale ukázalo sa, že je to Boh, ktorý ide zachrániť človeka“, už nie je platná. Bonhoeffer sa zamýšľal nad tým, ako je možné, že Boh, ktorý prišiel človeka zachrániť, ho nechal napospas osudu. Táto definícia Vianoc teda prestala platiť. Bonhoeffer začal hovoriť o nenáboženskom kresťanstve, dokonca povedal, že svet sa tak zmenil, že budeme musieť zabudnúť i na slovo Boh, aby sme znova našli, čo je kresťanstvo. Znamená to, že treba nájsť reč, ktorá je nenáboženská, ak chcem, aby posolstvo Vianoc bolo živé.
FINE ART IMAGES/HERITAGE IMAGES/GETTY IMAGESMagnus Enckell: Vianočný stromček v salóne panstva Kilo, 20. roky minulého storočia.
Predstavme si, že sa na svete udeje kataklizma a prežije len pár ľudí. Tí žijú niekde, kde o príbehu Vianoc nikto nikdy nepočul. Narodenie Boha a príbeh Vianoc sa nemôže znova opakovať. Ako by títo ľudia prišli k tomuto príbehu alebo ako by mohli tento príbeh nájsť a objaviť?
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.