ondrej a Felix nás čakali pred Kostolom sv. Štefana v Bratislave na Župnom námestí. Súčasťou areálu je aj kláštor, ktorý tu stojí vyše tristo rokov. Kostol dostavali v roku 1717, no už v roku 1735 bol na spadnutie, nachádzal sa na bahnitej pôde. Pôvodne tam vraj bola vodná nádrž, kde husári obriaďovali svoje kone. Kapucínov padajúci kostol neznechutil, nenechali sa odradiť, od základu ho zreštaurovali. Teraz pred ním stojíme, miesto svätenej vody si do dlaní čapujeme dezinfekciu a vchádzame bočným vchodom do kláštorného komplexu.

Ondrej a Felix majú vždy po ruke zásobu vtipov a úsmevných príbehov, tentoraz takých, ktoré sa týkajú kňazskej služby a korony. Pýtam sa na to, ako sa vlastne dostali ku gospelu, ale obaja bratia ma poopravia. Oni sami sa za gospelových muzikantov nepovažujú. „Hráme hudbu, ktorá má kresťanské posolstvo, posolstvo lásky, je v nej veľa folku,“ hovorí brat Ondrej, ktorý pred pár dňami oslávil šesťdesiate narodeniny a pri tej príležitosti vydal sólový album. Je skvelý hráč na ústnej harmonike, miluje country a bluegrass. „Táto moja vášeň k hudbe mi v živote priniesla aj zásadnú dilemu. Keď som vstupoval do rádu, dostal som od predstaveného na výber – alebo muzikantský život, alebo život rehoľníka. Povedal som si – dobre, veď nemusím stáť na pódiu, môžem ľuďom hrávať aj len tak, pre radosť.

Ani Felix nesúhlasí s označením ich hudby ako gospelovej: „Gospel, to sú pre mňa americké chrámové spevácke zbory, ich hudobné vyjadrenie je celkom iné ako naše. My máme aj rockové pesničky, aj balady. Hráme hudbu, ktorá nesie radostnú zvesť, ale na mojich sólových albumoch to nebýva, ako sa hovorí –  na prvú,“ dodáva. Ani Felixova cesta muzikanta a rehoľníka nebola jednoduchá. Pred vstupom do rádu chudobných menších bratov kapucínov rozdal všetky svoje nahrávky, pásky, platne. Bolelo to. „Tá radikálnosť na začiatku, ukazuje sa, bola veľmi potrebná. Človeka to preverí, na čom mu záleží a čoho je schopný sa vzdať. Nakoniec, každý sa musí niečoho zrieknuť. Zázrak však je, že sa nám to zúročilo tisícnásobne. Keď už sme mali zložené večné sľuby, keď sme boli kňazmi, dovolili nám opäť koncertovať. Je to už dvadsaťpäť rokov, čo aktívne hráme.“ 

Za ten čas zahrali viac ako tisíc koncertov, vydali albumy, no aktuálna situácia s koronou zbrzdila ich koncertné plány. Dnes je kresťanská hudobná scéna na Slovensku pomerne špecifická. Aj keď nezasahuje do stredného prúdu, má svojich poslucháčov. Turné Godzone priťahuje na koncerty tisícky mladých, diváci streamov kapely Lamačské chvály sa rátajú na tisícky. V tomto svetle Kapucíni zostávajú v kresťanskom hudobnom undergrounde.