hnutie bolo založené na kresťanských zásadách, preto „biela“. Každý, kto bol ochotný odhaľovať a zverejňovať násilie a lži, ktorých sa komunisti začali dopúšťať a každý, kto pomáhal prenasledovaným a ich rodinám, mohol sa považovať za člena Bielej légii. Tunega organizoval veci doma, Tesár pracoval na Policajnom riaditeľstve v Bratislave, pomáhal Tunegovi a Púčik prenášal správy cez rieku Moravu do Rakúska, odkiaľ boli vysielané rádiom Biela légia. Správy boli vysielané tak pohotovo, že polícia si nebola celkom istá, či vysielač nie je na Slovensku. Prvého chytili Púčika, zanedlho Tunegu a potom začalo masové zatýkanie. V máji 1949 sa konal v Bratislave monster proces so šesťdesiatymi dvomi členmi tohto hnutia. V septembri 1950 Najvyšší súd v Prahe odsúdil Púčika, Tunegu a Tesára na smrť, jedného člena na doživotie, ostatní boli spolu odsúdení na vyše 420 rokov väzenia. Popravení boli vo februári 1951 v Bratislave. Boli pochovaní vedľa seba na Martinskom cintoríne, ale na krížoch nemohli mať mená. Púčik mal 30, Tesár 29 a Tunega 26 rokov.
Oproti tejto trojici spomeniem politický a životný príbeh iných troch ľudí. Prvý je Marek Čulen.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.