počas krízy trpia všetky krajiny nedostatkom vzácnych zdrojov. Na začiatku pandémie to bolo materiálno-technické vybavenie nemocníc, keď štátne hmotné rezervy boli prázdne ako hlavy popieračov covidu. Dnes je najvzácnejším statkom ľudský zdravotnícky kapitál. Vybrali sme sa do nemocníc, aby sme sa na mieste presvedčili, aké to naozaj je.

od Čadce k Dunaju

V čase, keď nemocnice hlásia rekordné počty pacientov infikovaných covidom-19, prichádzame do Čadce. Prvýkrát za zimu intenzívnejšie sneží a cestou sa len modlíme, aby sa vodiči nehrali aj túto sezónu na rely s letnými gumami. Na kraji vozovky míňame zopár rozbitých vozidiel. Našťastie to vyzerá, že sa nič vážnejšie nestalo a prácu budú mať len policajti a poisťovne, nie zdravotnícky personál v najbližšom špitáli. Teraz by ťažká zrážka viacerých áut mohla dopadnúť ešte horšie ako minulé roky: pacientov s vážnymi poraneniami by vozili do plných nemocníc, ktoré melú z posledného.

„Ste prvé médium, ktorému umožníme nahliadnuť do nemocnice,“ hovorí šéfka zdravotníctva Žilinského samosprávneho kraja Silvia Pekarčíková na riaditeľstve nemocnice v Čadci. Tá prešla za posledné roky viacerými rekonštrukciami. Prečo sme prví? „Nemocnica sa nemá prezentovať mediálne, ale má sa prezentovať tým, koľko vyliečených pacientov nemocnicu opustí a akú kvalitnú zdravotnú starostlivosť poskytuje,“ vysvetlí Silvia Pekarčíková.

Téma .týždňa: Na hrane možného

V kancelárii dlhoročného riaditeľa nemocnice Martina Senfelda s nami sedí aj jeho námestník a medicínsky riaditeľ Milan Galdanek. „Prvá vlna pandémie bola pre nemocnicu len zahrievacie kolo pred tým, čo nasledovalo na jeseň 2020,“ hovorí a dodáva, že možno trochu paradoxne boli zdravotníci pod väčším stresom a tlakom počas prvej vlny. Súhlasí s ním aj námestníčka riaditeľa Zita Ondrašinová: „Na Slovensku boli počas prvej vlny skôr vlnky pandémie, lebo zdravotníci netušili, aký silný je ich súper covid-19.“

Nadobudnuté skúsenosti a poznatky zohrali dôležitú úlohu najmä v októbri a novembri, keď nemocnica v Čadci zažila najväčší nápor pacientov. Počas prvej vlny sa lekári v Čadci stretávali s covid pozitívnymi pacientmi predovšetkým na urgentnom príjme, dnes sa covid stal bežnou súčasťou života lekárov a sestier. Svedčí o tom aj špeciálna časť na gynekologickom oddelení, vyhradená pre budúce mamičky infikované covidom. Na tomto Gynekologicko-pôrodníckom oddelení pôsobí aj elitný špecialista v tejto oblasti Tibor Bielik, jeden z najvyhľadávanejších expertov na Slovensku. Z hlasu Pekarčíkovej i riaditeľa Senfleda cítiť hrdosť a nadšenie z toho, že sa im Bielika podarilo pritiahnuť práve do Čadce.

„Kľúčový je manažment pandémie,“ vysvetľuje Pekarčíková. Opisuje situáciu z októbra, keď nemocnice v okolí pomáhali tej v Čadci a hospitalizovali pacientov, ktorých z kapacitných dôvodov táto najväčšia župná nemocnica v Žilinskom kraji nemohla prijať. Dnes sa situácia mení: Čadca pomáha okolitým nemocniciam. Dátové analýzy ŽSK fungovali a aj vďaka tomu sa nemocnice v Žilinskom kraji nepriblížili ku kolapsu. Vedenie ministerstva zdravotníctva by v Čadci a ŽSK mohlo absolvovať stáž, hádam by sa niečomu priučilo. 

BORIS NÉMETHCovidové a gynekologické oddelenie v čadčianskej nemocnici.

Milan Galdanek a Zita Ondrašinová, námestníčka riaditeľa pre ošetrovateľskú starostlivosť, nás po rozhovore odvádzajú na covidové oddelenia. Ochotný personál nám pomáha s oblečením plášťa, dvoch párov rukavíc, štítu a ďalších ochranných pomôcok. V plnej zdravotníckej poľnej musia lekári a sestry stráviť často až šesť hodín. Oddelenia pre covid pacientov sú kvalitne vybavené, nemocnica sa na druhú vlnu pandémie pripravila dobre a má dostatok high flow oxygen zariadení i pľúcnych ventilácii.

„Lekári robia všetko pre to, aby sa pacienti na pľúcnu ventiláciu vôbec nedostali, keďže mortalita pacientov, ktorí ju musia použiť, je vyššia,“ vysvetľuje Milan Galdanek. Ideme cez oddelenie pacientov, ktorí už nie sú infekční. Niektorí z nich s nami dokážu komunikovať. Na jednej izbe sú štyria pacienti a len jeden z nich je napojený na pľúcnu ventiláciu. Okrem dezinfekčných prostriedkov a špecifickej arómy nemocničného prostredia tu „smrdí človečina“. Sestry a lekári sa pacientom prihovárajú a povzbudzujú ich. Je evidentné, že tu je práca ozaj poslaním.