príbeh saleziánov Titusa Zemana a Antona Srholca zostane navždy spojený. Ich odkaz si nepripomínajú len tí, ktorí na vlastnej koži zažili nespravodlivosť komunistického režimu. Odkaz týchto dvoch statočných chlapov pretrváva aj po ich smrti a nesú ho ďalšie generácie, zasahuje aj mladých.

Titus Zeman zomrel v januári 1969. V roku 2017 schválil pápež František dekrét o jeho mučeníctve a následne bol vyhlásený za blahoslaveného. Sviatok má 8. januára. Anton Srholec, ktorého majú aj čitatelia .týždňa v živej pamäti, zomrel 7. januára 2016. Teraz sme si pripomenuli šieste výročie od jeho smrti. Srholec síce nebol povýšený na oltár, ba niektorí ho aj pri oltári videli neradi, zato sa napríklad v celonárodnej ankete Najväčší Slovák umiestnil v prvej desiatke medzi takými osobnosťami ako Ľudovít Štúr či Milan Rastislav Štefánik. Existujú o ňom filmy, o Srholcovi vyšlo niekoľko publikácií, on sám bol autorom kníh, zamyslení a spomienok na roky, keď bol „muklom“ – mužom určeným na likvidáciu. 

Príbeh Srholca a Zemana spája to, že ich v mladosti oslovila charizma Dona Bosca. Práca s chudobnou mládežou, túžba ísť na misie a ohlasovať radostnú zvesť tam, kde o nej ešte nepočuli. Svätý Don Bosco má sviatok tiež v januári, to pripomínam len mimochodom, aby sme to rámcovali. Don Bosco mal neuveriteľnú charizmu, ale aj zmysel pre humor. Zachovali sa svedectvá o tom, ako chlapcom na ulici uchmatol kocky, s ktorými sa hrali a bežal s nimi do kostola. Chlapci sa pustili za ním, prenasledovali ho až do chrámu, tam sa zastavili a on sa im mohol prihovoriť. Na ulici by ho vysmiali, tu ho počúvali. Don Bosco napísal desiatky kníh, bol človekom osvety. Známy je jeho výrok: „Lepšie je nepriateľom dobrého,“ čo znamená, že veci nemusia byť dokonalé, stačí, aby fungovali a svet môže byť lepším miestom pre život.

Don Bosco kritizoval aj prázdniny. Videl, že celá ročná snaha sa za pár týždňov rozplynie a premení na zmar. Don Bosco má tisícky nasledovníkov naprieč zemeguľou a za tých stoosemdesiat rokov, čo existuje jeho dielo, zachránil milióny životov. Toto všetko možno odčítať aj zo životov Srholca a Zemana. Titus Zeman je patrónom duchovných povolaní. Jeho najväčšou zásluhou na ceste k svätosti bolo odhodlanie chrániť kňazstvo, kňazské povolania. Anton Srholec je (aj keď neoficiálnym) patrónom bezdomovcov.

ťažké päťdesiate roky

Ich životné príbehy by sa uberali celkom iným smerom, ak by nezapadli do ťažkých päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia, keď komunisti likvidovali, ponižovali a znásilňovali cirkev. Československo a zvlášť Slovensko dostali poriadne na frak. Likvidácia cirkvi a reholí sa plánovala už v roku 1948. Leninské heslo: „Odluka cirkvi od štátu“, ktoré sa aj dnes s obľubou používa, bolo prevrátené na: „Cirkev sa musí dostať absolútne pod štátnu moc.“ A to akýmikoľvek prostriedkami! Na likvidácií kláštorov mal veľký podiel ďalší „najväčší Slovák“ Gustáv Husák, vtedy vo vedení Slovenského úradu pre veci cirkevné. Ako bývalý miništrant sa vrhol s rovnakou vervou na ničenie cirkvi ako svojho času Stalin, ktorý pôvodne študoval za pravoslávneho kňaza. Potom prišiel k presvedčeniu, že Boh nie je a tak vygeneroval také peklo, o akom sa nikomu ani nesnívalo.