v prvom rade si treba uvedomiť, že mutácie vírusov sú prirodzený proces evolúcie a adaptácie. V prírode je to bežný jav a nie je dôvod na obavu. Vírusy potrebujú ľudské bunky, aby sa vedeli replikovať. Dodnes boli objavené desiatky až stovky mutácií vírusu SARS-CoV-2.

Imunológ Vladimír Leksa hovorí, že ho mutácia neprekvapila. „Nie, neprekvapilo ma to, je to bežná vec, že vírusy mutujú. Tento (britský – pozn. red.) je pod drobnohľadom, tak vieme o každej mutácii,“ tvrdí.

Takzvaný britský kmeň (Variant B.1.1.7) je viac infekčnejší. Čo to znamená? Ľahšie sa viaže na bunku a o to je efektívnejší vo vyhľadávaní bunky a replikácii.

V praxi to znamená, že je ľahšie sa nakaziť od človeka, ktorý má britskú mutáciu, pretože stačí menší počet virálnych častíc, aby vás nakazili. Človek nakazený touto verziu má aj vyššiu takzvanú virálnu nálož – približne až štvor alebo päťnásobnú. U ľudí nakazených touto formou s vyššou vitálnou náložou môže byť aj horší priebeh choroby, ale nemusí to tak byť vždy. Každý prípad je iný a záleží na imunitnom systéme človeka.

Infekčnosť je teda vyššia až o 50 až 70 percent. Jeden človek môže nakaziť o 50 až 70 percent viac ľudí okolo seba. To znamená, že je treba ešte väčšiu ochranu ľudí, resp. ešte poctivejšie dodržiavanie hygienických opatrení.

Na tejto mutácii je podľa virológa a vedeckého riaditeľa Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV Juraja Kopáčka viacero nových zmien (mutácií) na genóme. „Mutácia v pozícii 501 označovaná ako N501Y je zaujímavá z pohľadu polohy tejto mutácie. Nachádza sa na „Spike“ proteíne v tesnej blízkosti tzv. receptor viažúcej domény. Práve táto doména je dôležitá z pohľadu väzby vírusu na ľudské bunky. Ako sa zdá táto zmena umožnila, že vírus sa účinnejšie viaže na bunky a tým pádom sa účinnejšie šíri. To je momentálne jeho najväčšia hrozba, že sa rýchlejšie a ľahšie šíri medzi ľuďmi,“ hovorí pre .týždeň.