je desať hodín doobeda. Na úzkej príjazdovej ceste do najväčšej bratislavskej nízkoprahovej Nocľahárne sv. Vincenta De Paul stretávame starších ošumelých mužov a ženy. S igelitkami a ruksakmi previazanými špagátom okolo pliec kráčajú k útulku neďaleko medzinárodného letiska. 

Nocľaháreň má kapacitu 200 lôžok a od 18. januára tu vyčlenili covidovú časť pre infikovaných. Spolu s mestským karanténnym mestečkom vo Vrakuni majú tieto dni v starostlivosti 96 pozitívne testovaných klientov. V porovnaní s minulým rokom, keď bolo infikovaných len zopár ľudí bez domova, budí tento nárast pozornosť. Prečo k nemu došlo a sú títo ľudia hrozbou pre ostatných Bratislavčanov? 

Boris NémethPlot karanténneho mestečka zriadeného Magistrátom hlavného mesta Bratislava vo Vrakuni na Hradskej ulici.

nemali sme na výber

Po príchode nám cez oplotenú karanténnu zónu kýva postava v bielom ochrannom skafandri s čiernymi igelitovými vreckami na chodidlách omotanými lepiacou páskou. Na radu hygienika ich nosia namiesto gumákov, ktoré zatiaľ nemajú.

Na overale z diaľky svieti čiernou fixkou napísané meno Zuzana. „Poďte sa obliecť do skafandrov,“ oslovil nás spoza respirátora a ochranného štítu veselý ženský hlas. Dohadujeme sa, kam všade pôjdeme a čo nemôžeme fotiť. Ležiaci chlapi sú z novinárov nervózni. Nečudo, majú dosť svojich starostí. Čakáme ešte na riaditeľa neziskovej organizácie Depaul Slovensko Jozefa Kákoša, ktorého medzitým zavolala vysielačkou.