Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pixar: Skackajúca lampa

.martin Papšo .spoločnosť .film

Nie, tento článok nemá nič spoločné s reláciou Štefana Hríba. Je to príbeh jednej filmovej spoločnosti, ktorá má tú lampu v logu. Pixar.

Pixar: Skackajúca lampa MARCO DEL GRANDE/FAIRFAX MEDIA/GETTY IMAGES 18. máj 2006: John Lasseter, vtedajší výkonný viceprezident spoločnosti Pixar Animation, drží dve z hviezd svojho najnovšieho filmu Autá.

čitateľa by mohli hneď na úvod odstrašiť obrázky animovaných postavičiek, preto zdôrazňujem, že v článku budú dominovať témy ako peniaze, boj o moc, a dokonca sex. Ale poďme k veci. Pixar pod svojím názvom začal fungovať v roku 1986 a pri jeho zrode nestál nikto iný ako Steve Jobs, ktorý kúpil divíziu zaoberajúcu sa vývojom počítačovej animácie od Georgea Lucasa. Dlhé roky bol jeho dušou najmä John Lasseter, ktorý začal svoju kariéru v Disney, aby ho odtiaľ vyhodili za presadzovanie počítačovej animácie, teda spôsobu, ktorý sa pre tvorbu animovaných filmov stal neskôr úplne dominantným.

Tento postoj, z dnešného pohľadu nepochopiteľný, dokonale ilustruje, ako budúcnosť nedokážu predvídať ani ľudia, ktorí sa nejakej oblasti dlho a úspešne venujú. John neskôr, už ako úspešný tvorca, spomínal, že na začiatku nikto v Disney nedokázal pochopiť, prečo strácať čas s niečím, čo je drahšie a technicky náročnejšie ako klasická animácia. Neskorší vývoj mu ani nemohol dať viac za pravdu. 

Prvé úspechy sa dostavovali s krátkymi filmami ako Tin Toy (Oskar za najlepší krátky animák) alebo Luxo Jr., čo bol geniálny krátky film o lampách, otcovi a synovi. A práve tá malá lampa Luxo teraz priskacká na začiatku každého filmu z dielne Pixaru ako záruka, že nás čaká niečo čarovné. Progresívnejší čitatelia možno nadvihli obočie, ako môžeme s takou istotou tvrdiť, že tie lampy majú mužské pohlavie, ale tak sa vyjadrili samotní tvorcovia. Mimochodom, ani Pixaru sa nevyhli rôzne obvinenia z toho, že ich filmy nie sú dostatočne etnicky pestré a inkluzívne a bolo by iste zaujímavé vedieť, ako tú etnicitu určovali pri autách, mravcoch, hračkách alebo rybách. Ale kultúrne vojny prenecháme odborníkom a radšej odskackáme naspäť k filmom.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite