Popolcovou stredou sa začína pôst, ktorý je pre kresťanov prípravou na Veľkú noc. Pôst pozná väčšina náboženstiev. Má dlhú tradíciu. Spolu s dočasnou izoláciou býval súčasťou iniciačných rituálov. Čím je dnes? Aj o tom budeme uvažovať na nasledujúcich stranách.
Pôst je záležitosťou slobody. Je viditeľným manifestom toho, že nás nič nezväzuje, že nad nami nemá nikto moc. Ako ho žiť v hluku sveta, keď sme zahltení vecami, správami a vzťahmi, ktoré nás presviedčajú, že bez nich nemôžeme byť? Aj o tom sa rozprávame s husitským biskupom Jurajom Jordánom Dovalom.
Podstata pôstu je duchovná očista, pokánie a prehĺbenie vzťahu s Bohom. Možno to znie paradoxne, veď väčšina ľudí ma zafixované, že v pôste by si v piatok nemali dať svoj obľúbený rezeň a je to vyriešené. Ale to je zredukovaný, až skarikovaný pohľad. V kresťanskej tradícii bol pôst vždy chápaný ako umenšovanie svojho ega, krotenie hnevu, závisti a ostatných vášní. Ďalej vyhýbanie sa „jedom jazyka“, ako sú príkre slová, ohováranie a šírenie nepriateľstva. Cirkevní otcovia priamo varovali: zbytočne sa postíš telom, ak sa zároveň nepostíš duchovne a srdcom. Ako najlepšiu formu pôstu odporúčali konať dobro, umenšovať svoje potreby a pomáhať druhým. Samozrejme odoprenie mäsitých pokrmov, a nielen v piatok, patrilo k tomu.
Pôst má starobylú a predkresťanskú tradíciu. Je hlboko zakorenený v joge, hinduistických systémoch, v budhizme aj v islame. Je mi ľúto, že kresťanstvo postupne stratilo tento poklad, ktorý nám bol vlastný a dnes je v západných cirkvách skôr reliktom než reálnou praxou. Poctivý starokresťanský pôst prežil len u pravoslávnych a gréckokatolíkov. Je to bezpochyby spôsobené nadbytkom a rozmaznanosťou našej euro-americkej civilizácie. Sme utopení v konzume. To nás však neospravedlňuje. Veď sila askézy vyniká práve tam, kde máme dostatok, ale my sa uskromníme. Dnes už vôbec nechápeme, čo hovoril sv. Ján Zlatoústy svojim veriacim, že aj oni sú mnísi, len žijú vo vzťahoch a v rodinách. Preto majú denne meditovať, modliť sa, žiť asketicky, rozvíjať bdelosť, láskavosť a klásť na seba duchovné nároky. To, že všetky relevantné duchovné smery majú pôst ako trvalú súčasť spirituálneho napredovania, ukazuje na jeho obrovskú hodnotu.
wikimedia commonsJames Tissot: Pokúšanie Ježiša v púšti, 1886-94. Diabol ako pustovník ho vyzýva, aby premenil kamene na chlieb.
Pôst skutočne je súčasťou iniciácie. Ježiš Kristus je nám vzorom. Práve v jeho osobe vidíme, ako sa prepájajú dve cesty: mystika a učiteľa, askétu a sprievodcu životom. Je to ideál, na ktorý nadviazala starokresťanská tradícia v hesle sv. Benedikta z Nursie: ora et labora, modli sa a pracuj. Neskôr v stredoveku: akcia a kontemplácia. Kristus trávil čas v tichu, ústraní, modlitbe, a potom šiel medzi ľudí, aby svojím učením celý svet prenášal do krásy Božieho svetla. Postil sa na púšti, ale aj sedel s prostitútkami a colníkmi za jedným stolom a počúval ich príbehy. Ako Syn Boží a vtelený Logos nám ukázal cestu jednoty modlitby a praxe. V tom je tajomstvo Boha, pôsobí zázraky v každom lístku na strome, v každom mravčekovi a v každej bunke v tele. My sa to máme učiť objavovať a žasnúť.
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
