detí zo sociálne vylúčených rómskych komunít sú v porovnaní s majoritou počas pandémie postihnuté viackrát. Okrem poddimenzovaného prostredia, vďaka ktorému nemá väčšina z nich počítač, na ktorom by sa učili, im chýba priestor na vzdelávanie a neraz aj podpora rodičov. Ako vyzerá vyučovanie detí z „osád“ počas pandémie a o akom počte žiakov vlastne hovoríme? 

V marginalizovaných komunitách žije do 200-tisíc ľudí, z toho väčšina sú deti a mladí ľudia. V týchto komunitách nie je dlhodobo dobrá zdravotná starostlivosť, je tam vysoká natalita ale aj vysoká úmrtnosť, málokto sa dožije dôchodkového veku. Dlhodobo vieme, že tu máme problém so vzdelávaním ohrozených skupín. Keď tento problém s príchodom pandémie nastal, dozvedeli sme sa, že na analytikov ministerstva školstva boli vyvíjané tlaky zo strany rezortu školstva, aby nemohli slobodne bádať a pozerať sa na to, ako veľká skupina detí nám prepadáva dištančným vzdelávaním. 

v Edurome ste začali robiť monitoring dištančného vzdelávania rómskych detí už od marca 2020 a prvé kvalifikované odhady z júna 2020 boli, že až 70 % rómskych detí sa v prvej vlne vôbec nevzdelávalo a viac ako 60 % detí nemalo žiadny alebo len ojedinelý kontakt s pedagógom. 

Ak hovoríme o odhadoch zo stredného a východného Slovenska zo 140 lokalít, tak je to žiaľ významná skupina detí. Neskôr Inštitút vzdelávacej politiky (pozn. red. IVP) poukázal na to, že až 52-tisíc detí z krízového prostredia nebolo zapojených do dištančného vzdelávania a viac ako 120-tisíc detí nemalo pripojenie na internet. Tie naše kvalifikované odhady sme vzhľadom na čas a možnosti inak nevedeli spracovať. Som preto rád, že už s konkrétnejším, žiaľ obrovským číselný údajom, prišiel IVP. Ale ako som už naznačil, mrzelo ma, že analytikom vlastné ministerstvo nechcelo počas leta dovoliť zverejniť tieto dáta, a iba preto, lebo si rezort nechcel kaziť na verejnosti imidž. Nechcieť priznať a pomenovať realitu bol nesprávny krok na ceste k tomu, ako tým deťom začať pomáhať a to vlastne trvá až do dnes.