potom som videl dušu muža, obidve oči mal vydlabané a jazyk vyrezaný; visel v pekle za jednu nohu, jeho telo bolo doškriabané mosadznými hrotmi vidiel; a do hlavy mal vrazený železný klin. A spýtal som sa takto: „Čo je to za muža? A akého hriechu sa dopustil?“ Zbožný Srosh a anjel Adar odpovedali nasledovne: „Toto je duša hriešneho muža, ktorý za života klamal; bral úplatky a vydával nesprávne rozhodnutia.“ 

Takto vyzerá jeden z takmer 80 trestov, ktoré čakajú hriešnikov a hriešnice v zoroastriánskom pekle. Tak ho aspoň popísal neznámy autor či autori v staroperzskom texte Kniha zbožného Wiraza (v origináli Ardā Wīrāz nāmag). Text pochádza zo Sasanského obdobia perzskej histórie, čiže z rokov 224 – 651 nášho letopočtu a k západnému čitateľovi sa dostal vďaka prekladu z roku 1917. Napriek pätnástim storočiam od svojho vzniku nestratil text nič zo svojej hrôzostrašnosti. Je akýmsi predchodcom Pekla z Danteho Božskej komédie a ako ilustrácia k nemu môže slúžiť zobrazenie iného pekla, toho zo známeho triptychu Záhrada pozemských rozkoší Hieronyma Boscha.