jan Sokol sa narodil v Prahe osemnásteho apríla 1936, vyučil sa za zlatníka a pracoval ako zlatník. Maturitu si spravil diaľkovo  a diaľkovo začal v roku 1963 študovať aj matematiku. Jeho alma mater bola Matematicko-fyzikálna fakulta Karlovej univerzity. Až do roku 1990 pracoval ako programátor. Bol synom architekta Jana Sokola. V roku 1961 sa oženil s Františkou Patočkovou a mali spolu tri deti. Františka Patočková bola dcérou legendárneho českého filozofa Jana Patočku.

Jan Sokol:  Muž paradoxnej nádeje

Patočka bol spolu s Václavom Havlom a Jiřím Hájkom jedným z prvých hovorcov Charty ´77. Zomrel na následky výsluchu ŠTB 13. marca 1977. Na základe rodinných väzieb a osobného presvedčenia sa stal signatárom Charty ´77 aj Jan Sokol, napriek tomu, že počítal s perzekúciami. Vzhľadom na smrť svokra však už štátna moc bola k Sokolovcom „slušnejšia“. Hoci Jan Sokol chodil na výsluchy, neboli násilné, neprišiel o prácu a jeho deti mohli študovať. Najhoršia bola, ako Sokol spomína, absencia akejkoľvek nádeje, že komunizmus padne. Sokol poukazoval aj na to, že režim nemal úprimných zástancov, to komunistické „nadšenie“ päťdesiatych rokov, keď sa popravovali ľudia a znárodňoval majetok, vyprchalo. V osemdesiatych rokoch boli len ľudia, ktorí sa nechali režimom prenajímať. 

Po Nežnej revolúcii v rokoch 1990 až 1992 bol poslancom Federálneho zhromaždenia za Občanské fórum. Bol podpredsedom Sněmovny národů. Keď sa rozpadlo Občanské fórum, stal sa členom Občanského hnutí, ktoré sa však v roku 1992 už do Federálneho zhromaždenia nedostalo. Od deväťdesiatych rokov prednášal filozofiu. V tomto odbore získal doktorát, titul kandidáta vied, docentúru i profesúru. V rokoch 2000 až 2007 bol dekanom Fakulty humanitných štúdií Karlovej univerzity.