bezplatné obedy, bezplatné cesty vlakom či najnovšie aj autobusom alebo ďalšie populistické opatrenia len posilňujú mylné domnienky, že peniaze rastú na strome. Podobné domnienky sú ideálnou živnou pôdou pre populistických politikov, ktorým je jedno, v akom stave zanechajú krajinu a horizont jedného volebného obdobia je maximom ich imaginácie. Populistom nahrávajú aj očakávania verejnosti, že za ňu niekto vyrieši jej problémy a nájde vinníka jej vlastných zlyhaní nie v nej, ale inde.

Populisti tu boli vždy a ich snahou bolo označiť sa za vykonávateľov vôle ľudu. Vladimír Mečiar po odvolaní z premiérskej funkcie vyhlásil: „Zostal som sám so slovenským ľudom.“ Neskôr Mečiara nahradil Dzurinda, ktorý tiež otvorene koketoval s populizmom, keď sľuboval dvojnásobné platy. Potom prišiel Fico: populista do špiku kostí. Matovič a jeho proteststrana ho nahradili – voľby vyhrali aj vďaka populistickej rétorike a útokom na svojich budúcich potenciálnych koaličných partnerov. No a keďže Matovič je dnes populista, ktorý prišiel o obľúbenosť, v závetrí už tíško čaká staronový populista Pellegrini.