v rozhovore sa dočítate:
- ako začali s programom BUDDY,
- čo je cieľom ich združenia a čomu sa venujú,
- ako sa k nim môže človek pridať a stať sa dobrovoľníkom.
prvý krát som sa o programe BUDDY dozvedel vďaka skvelému videu na Facebooku.
Veľmi ma Vaše slová potešili a som rád, že sa nám podarilo kamerou citlivo zachytiť príbeh dvojice. Ubehlo pätnásť rokov odkedy som si kúpil korálky od detí z detského domova. Ako spoločnosť sme len tak silní ako ten najslabší z nás a tieto dve modré korálky znázorňujú aké dôležité je mať pri sebe aspoň jednu osobu, ktorej môžeme dôverovať. Človek sa vtedy cíti lepšie avšak je stále mnoho tých, ktorí takúto osobu nemajú.
Krátkym sfilmovaným príbehom, ktorý ste spomenuli sme sa snažili pozitívne zachytiť, že aj tieto zraniteľné deti z detských domovov, ktoré si prešli veľmi ťažkými skúškami vo svojich pôvodných rodinách, majú svoje sny. Sú to úžasné deti, ktoré môžu raz byť našimi čašníkmi, kuchármi ale aj sestričkami alebo lekármi a je dôležité si uvedomiť, že majú rovnaké ambície ako vy alebo ja, avšak mali oveľa zložitejší štart do života. Keď som mal 29 rokov, štyri roky po štúdiu v Amerike, práci v banke v Londýne a Frankfurte, som sa vrátil na Slovensko a rozhodol som sa začať podnikať. Z jedného z prvý podarených biznisov som za tisíc korún kúpil prvé korálky.
aké korálky ste kúpili?
V nákupnom centre v Bratislave, pod schodmi pri potravinách deti predávali vianočné výrobky, ktoré vyrobili a medzi nimi boli aj korálky. Pani, ktorá tam s týmito deťmi bola mi povedala, že tisíc korún je veľa ale ja som sa cítil v hlave ako miliardár, mal som kde bývať, mal som auto a podaril sa mi môj prvý biznis. Vtedy sa vo mne začala silnejšie prebúdzať potreba dávať spoločnosti niečo späť aj keď som v skutočnosti samozrejme miliardár ani milionár nebol. Našiel som denník, ktorý som si písal vo Frankfurte, keď som mal 26 rokov a dostal som prvú výplatu. Už v ňom som sa zamýšľal nad tým ako by som raz mohol pomôcť zlepšiť svet. Môže s tým súvisieť aj to, že mama je detská lekárka a nejaké to poslanie, ktoré som cítil a celé sa to vo mne prebudilo práve kúpou korálikov od týchto detí.
zdá sa Vám, že v poslednej dobe majú úspešný ľudia potrebu pomáhať tým menej úspešným?
Myslím si, že dobro je v každom z nás rovnako, ako to zlo. Staré čínske príslovie to opisuje zas tak, že každý ma v sebe dobrého aj zlého draka a víťazí ten, ktorého viac kŕmime. Samozrejme s tým súvisí aj naše prežitie detstva, ekonomické , kultúrne a sociálne zázemie, ktoré nás ovplyvňujú. Dobro a zlo stále medzi sebou bojujú, je to neustály historický boj ale napriek tomu vidím, že vo veľa ľuďoch sa prebúdza práve dobro. Napriek tomu, že je stále veľa toho ťažkého s čím sa treba popasovať, som optimista. Tí, ku ktorým bol život štedrý, či v talentoch, vo výchove alebo vo vzdelaní a majú možnosť pomôcť, a to aj často robia. Niekto zachraňuje lesy, niekto pomáha deťom v detských domovoch a ďalší bude lekárom, čím viac ľudí priloží ruku k dielu, tým lepšie nám v našej spoločnosti bude.čo nasledovalo po tom, ako ste si kúpili korálky a uvedomili ste si, že chcete pomáhať deťom?
Bol to prvý krok ku vzniku programu BUDDY. Stále som ešte pracoval vo svojej konzultačno- investičnej firme a pomáhal s financovaním rôznych projektov, čo som sa ako bankár naučil. Môj kolega Martin poznal jednu chatu, kde sme sa rozhodli urobiť náš prvý tábor pre deti z vlastných finančných zdrojov. Mali sme asi 10 alebo 15 dobrovoľníkov, medzi nimi aj moju sestru, ktorá v tej dobe pracovala ako konzultantka verejného zdravia na Kostarike. Vtedy sme sa prvý krát stretli s deťmi, väčšími, menšími, väčšie nám chceli pomáhať umývať naše autá a menšie sa chceli hrať. Po tomto prvom tábore a našom prvom zoznámení sa s deťmi z detských domovov sme nasledujúcich osem rokov (2006 – 2014) organizovali rôzne zážitkové a vzdelávacie tábory.ako ste začali s programom BUDDY?
K sociálnej práci som sa dostal z vďačnosti. Bola to také “prebudenie” a veľká vďačnosť voči mojej rodine a všetkému, čo som od nich dostal. Počas tých prvých rokov som cítil, že sme blízko niečomu dôležitému. V roku 2014 nastal stret niekoľkých vecí, ktoré nás posunuli tým správnym smerom. Napríklad jeden dobrovoľník mi povedal, že kým ja som chcel rozvíjať OZ PRO VIDA, on chcel tráviť čas s chlapcom, ktorému bol BUDDY. To mi otvorilo oči a zasvietilo tu pomyselnú žiarovku nad hlavou a ja som si povedal, že toto je ono. Hľadať dobrovoľníkov, pochopiť kto sú a aký sú a spojiť ich s deťmi, aby si navzájom rozumeli. Naša odborná garantka zároveň potvrdila, že táto intuícia má aj vedecký podklad vo vzťahovej väzbe.BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.