náklonnosť, priateľstvo, erotika a agapé – v diele Štyri lásky uvažoval Lewis o podobách lásky analyticky, z odstupu. Román Kým nemáme tvár (podľa Tolkiena najlepšie a najzrelšie Lewisovo dielo) mu umožnil skúmať lásku úplne inak, zvnútra – cez existenciálne skúsenosti postáv starovekého príbehu o Kupidovi a Psyché. Lewis prerozprával tento klasický grécky mýtus lásky z pohľadu Orual, najstaršej sestry Psyché. Škaredá a zatrpknutá Orual miluje svoju krásnu najmladšiu sestru vášnivou vlastníckou láskou. Obetovanie Psyché neznámemu bohu Hory je pre Orual zničujúce, a tak sa ju vydá hľadať. Nájde ju uprostred hôr podozrivo šťastnú – napriek tomu, že na tvár svojho milenca, tajomného, neznámeho boha, sa nesmie pozrieť. Pod vplyvom manipulatívneho naliehania zo strany Orual poruší Psyché božské pokyny a musí za to odísť do vyhnanstva. Z Orual sa stáva kráľovná, mocná a múdra, ale bez lásky. Celý jej život sa mení na spor so žiarlivými a nespravodlivými bohmi. Až na konci života, vo videniach stratenej, milovanej sestry Psyché a svojho priateľa, múdreho gréckeho otroka Lišiaka, nachádza odpovede na svoje otázky.  

Predsa som napokon napísala svoju knihu. Teraz ty, ktorý čítaš, rozsúď medzi bohmi a mnou. Nedali mi na svete nič, čo by som mohla milovať okrem Psyché, a potom mi ju vzali. A to im nestačilo. Priviedli ma k nej na takom mieste a v takom čase, že záviselo od môjho slova, či si bude naďalej užívať svoju blaženosť alebo bude uvrhnutá do zúfalstva. Nepovedali mi, či bola naozaj nevestou boha alebo korisťou Zvera či zloducha. Nedali mi žiadne jasné znamenie, hoci som ich prosila. A keďže som nehádala správne, potrestali ma – ba čo horšie, potrestali ma jej osudom.