poznal hodnotu vzdelania

v čom je jeho jedinečnosť? V prvom rade v jeho sčítanosti. Jeho bohatá knižnica, ktorú prečítal na fare v Starej Haliči, bola základom jeho intelektuálnych znalostí. Keď sa zamýšľam nad jeho životom, musím povedať, že od roku 1993 bol veľkým inšpirátorom. Neskôr sa zo zahraničných štúdií vracali jeho „nástupcovia“, ktorí ho už síce v oblasti biblických vied „prerástli“, avšak stále naňho hľadeli s láskou a obdivom. Jozef bol človekom intelektu a kultúry. Bol človekom, ktorý mal obrovské vzdelanie a veľký jemnocit.

Povedať treba, že bol nielen skvelým znalcom Písma, ale aj výnimočným kazateľom, ktorý bol schopný spájať dohromady myšlienky vedy, myšlienky kultúry a myšlienky Písma svätého. Nikdy nezabudnem na jeho jedinečné príhovory v rokoch 1997 – 1998, ktoré som ako mladý kňaz v Košiciach mohol počúvať. V pamäti mi zvlášť utkvela spomienka na sv. omšu, pri ktorej dovolil peruánskym indiánom, ktorí boli v tom čase v Košiciach, zahrať v Dóme sv. Alžbety, pretože zomrel Frank Sinatra, ktorého pochovával kardinál Roger Michael Mahony. 

Ďalšou pre mňa nezabudnuteľnou spomienkou je Jozefov príhovor z 2. marca 1998 v čase, keď prezident Michal Kováč odchádzal z Prezidentského paláca. Jozef túto situáciu dokázal spojiť s biblickými postavami Dávida a Absolóna. Vzácne sú jeho pohľady na hermeneutiku, jeho pohľady na vzdelanie, jeho pohľady na mladú generáciu a jeho vedomie nesmiernej dôležitosti výchovy. Tieto pohľady sú pre mňa nesmierne inšpirujúce. O sebe hovoril: „ja som obyčajný syn kuriča a upratovačky a uvedomujem si hodnotu vzdelania“. Toto sú neskutočné pohľady na túto jedinečnú osobnosť a som nesmierne vďačný Všemohúcemu za to, že som ho mohol poznať, že som ho poznal a že sa ma dotkol na mojej ceste životom a kňazstvom. Chcem podotknúť, že Jozef bol jedinečným a veľmi zaujímavým človekom, ktorý bol na jednej strane bonvivánom, bohémom, ktorý si vedel život užívať, ale na druhej strane bol veľmi konzervatívnym kňazom, ktorý si svoje kňazstvo uvedomoval.