je známe, že ľudia schopní plánovania budúcnosti, zvládajú každodenný stres lepšie bez toho, aby podľahli negatívnym náladám a frustrácii. To nie je len názor nami oslovených odborníkov, ale bežná skúsenosť mnohých z nás. Neistota z nejasnej budúcnosti spojená so stratou kontroly nad svojím životom je len krôčikom k pocitom úzkosti, hlbokého smútku a tvrdej konfrontácie s otázkami zmyslu života. Ukradnutý čas ovplyvnil životy mnohých z nás z dôvodu nemožnosti plánovať veľké životné rozhodnutia. Zuzanu pripravil o nádej na dieťa, Martinu a Máriu o svadbu a Katarínu o návrat do práce po rodičovskej dovolenke. 

neistota a strata

„V roku 2019 som začala cvičiť pod dohľadom trénera, pretože sama som toho nebola schopná. Cieľom bolo, aby som schudla, pretože som nemohla otehotnieť. Lenže prišla pandémia, fitká sa zavreli a ja som už vyše roka s trénerom necvičila, takže aj moje chudnutie sa zastavilo, rovnako ako môj cieľ - tehotenstvo. Mám 42 rokov, než sa uvoľnia opatrenia, budem mať viac než 43 a kým sa dostanem na potrebnú váhu, tak aj 45. To je už príliš vysoký vek na dieťa. Pandémia mi vzala šancu stať sa matkou, ale o to viac sa snažím pomáhať iným deťom,“ hovorí so smútkom hlase analytička Zuzana zo Senice. 

Klinická psychologička Zuzana Ondrušová hovorí o smútku ako prirodzenej reakcii organizmu na stratu niečoho, na čom nám záleží, k čomu máme blízky vzťah a čo je pre nás dôležité. Je normálnou súčasťou života a nemať ho, znamená chcieť nemať veci, na ktorých nám záleží. Často pomáha nechať smútku priestor a čas, vyplakať sa, rozprávať sa so svojimi blízkymi. Smútok by mal stratiť na intenzite aj keď v znesiteľnej miere môže pretrvávať dlhšie. Ak smútok bráni v každodennom fungovaní, prípadne ak to trvá dlhšie, je podľa psychologičky na mieste vyhľadať odborníkov, ktorí sú dnes dostupní aj online. 

MICHAL OLÁHKlinická psychologička Nemocnice sv. Cyrila a Metoda UNB na Antolskej v Bratislave Zuzana Ondrušová.

Podobné pocity úzkosti a depresie prežíva aj 25-ročná hotelová recepčná Mária z východného Slovenska, ktorá hovorí o ukradnutom roku života. „V lete 2019 som absolvovala vysokú školu, zamestnala sa a začala bývať s terajším snúbencom. Naše plány boli ostať v podnájme najviac rok, vziať si hypotéku, kúpiť dom a založiť si rodinu. Všetko bolo idylické až do marca minulého roka,“ vysvetľuje mladá žena. Obaja so snúbencom pritom prišli o plnohodnotnú prácu - recepčnej a čašníka. Platy majú vyplácané sporadicky neraz v rozpore s pracovnou zmluvou. 

 „Banky nám stopli hypotéky pre zamestnancov v cestovnom ruchu. A aj keby, náš príjem nie je ani dostatočný už ani pravidelný na to, aby sme spĺňali ich podmienky. Od marca som vystriedala niekoľko brigád: vykladanie tovaru, predavačku športového oblečenia, promo akcie pre potravinové reťazce, prekladanie textov do slovenčiny a myslím, že to vôbec nie je koniec. V auguste nás čaká svadba. Vezmeme sa určite, ale za akých okolností? Pandémia mi priniesla psychickú nepohodu, stavy zúfalstva, veľa plaču, pocity beznádeje, pochybovanie o sebe samej. Tak ako bývanie mám v nedohľadne aj založenie rodiny. Naozaj ekonomické opatrenia pomáhajú? Komu? Mne určite nie,“ dodáva so slzami v očiach.