pred týždňom sa skončila Veľká noc, najväčší kresťanský sviatok, ktorý však notoricky nemá toľko pozitívnych konotácií ako advent a Vianoce. Počas adventu a Vianoc otvárame adventné kalendáre, chodíme na vianočné trhy, rozdávame darčeky a žijeme radostnou atmosférou príchodu spasiteľa. Slávenie Veľkej noci máme spojené s pôstom, smútkom, tichom, krátkou oslavou vzkriesenia, po ktorej nasleduje bizarný deň šibania, oblievania a hľadania vajec. Ale, ako píše Wright, bez Vianoc by sme prišli o pár kapitol v Evanjeliu podľa Matúša a Lukáša, bez Veľkej noci nieto kresťanstva ako takého. Prečo sa oveľa viac tešíme z Ježišovho narodenia ako zo vzkriesenia? 

 Tom Wright napísal tri knihy s prívlastkom „jednoducho”: Jednoducho Ježiš, Jednoducho dobrá správa a Jednoducho kresťan. Tri témy, ktoré majú potenciál rozdeľovať – ak sa stretne desať veriacich, dostanete jedenásť rôznych odpovedí,  kto je Ježiš, čo je dobrá správa (evanjelium) a čo to znamená byť kresťanom. Čo ak sa z Veľkej noci nevieme tešiť preto, lebo nechápeme dôsledky Ježišovho života, smrti, vzkriesenia a nanebovstúpenia na život každého z nás a na osud tohto sveta? Wright pozorne vníma tento chaos v pojmoch a dojmoch a snaží sa podať komplexné odpovede, v ktorých balansuje medzi prílišným zovšeobecnením a uviaznutím v detailoch. Podobne ako C. S. Lewis v knihe Hovory (Mere Christianity), aj Wright píše o základoch, na ktorých by sa mohli zhodnúť kresťania rôznych cirkevných tradícií a denominácií. Lewis vtedy otvoril svoju známu otázku – bol Ježiš klamárom, šialencom alebo Božím synom? Na túto trilemu Wright odpovedá dôkladným pohľadom na dobový kontext, do ktorého Ježiš vstúpil, veľa sa venuje Ježišovmu pôsobeniu a nakoniec uvažuje, čo to znamená, keď sa povie, že Ježiš je pánom sveta. Ústredným bodom poctivých máp sveta je však už vyše dvetisíc rokov podľa Wrighta okamih Ježišovej smrti a vzkriesenia. 

Ukřižování bylo šokující odpovědí na modlitbu, aby na zem přišlo Boží království. 

Ježíš je nevinný, ale umírá smrtí viníka. Neobhajoval násilnou vzpouru proti Římu, ale nese stejný úděl, jaký Řím běžně ukládá násilnickým vzbouřencům. Ježíš, který svůj lid varoval před tím, co přijde, to vzal sám na sebe. Jeho předpovědi zničení chrámu a města provázely krok za krokem jeho vlastní povolání. Nemůže ustavit nové stvoření, aniž by v tom starém nechal naplno působit jed. Nemůže zahájit Boží království spravedlnosti, pravdy a pokoje, dokud nespravedlnost, lži a násilí nevykonají to nejhorší, co mohou, a podobně jako hurikán nevyfoukají všechnu svou sílu na tomto jediném místě.