svetová zdravotnícka organizácia pred dvoma rokmi zmenila definíciu vyhorenia zo všeobecného „stavu vyčerpania“ na „syndróm vyvolaný chronickým stresom na pracovisku, ktorý sa nepodarilo zvládnuť“. Charakterizuje ho tromi príznakmi: dlhodobou únavou alebo chýbajúcou energiou, prílišným odstupom od vykonávanej práce spravidla spojeným s negativistickým cynizmom a znížením pracovnej výkonnosti. V širokej definícii pracovného vyhorenia sa môže nájsť skoro každý. Vážnym problémom je až stres, ktorý nedokážeme prekonať vlastnými silami, často ani s pomocou odborníka. Čo potom? Buchnúť dverami a odísť, alebo sa premôcť a ostať? Ak hovoríme konkrétne o zamestnaní v korporáte, odísť z neho nie je ľahké. Benefity navádzajú zaťať zuby a vydržať.
Pre korporátne prostredie je typické, že sa v ňom vyskytuje veľký počet ľudí, ktorí sa navzájom ovplyvňujú, s čím súvisí menšie súkromie a náročnejšie podmienky na sústredenie. Citlivejším to prekáža, tí však bývajú menej spokojní aj s inými prostrediami. Nezvládnutý stres je často príčinou pracovného vyhorenia, čo je nielen nočnou morou každého korporátneho personalistu, ale aj najčastejšou príčinou vysokej fluktuácie zamestnancov, ktorých nezadrží kariérny rast, bonusy ani nadštandardná výplata, ktorá niekoľkonásobne presahuje celoslovenský priemer. Taký je prípad 38-ročného Mateja Hakára z Nového Mesta nad Váhom, ktorý po vyše desiatich rokoch v korporátoch nastúpil v Kristových rokoch na štúdium fotografie, pretože nemohol inak...
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.