V stručnom podaní: Prorok Jeremiáš na príkaz hlasu z nebies hĺbal nad mystickou Knihou stvorenia (Sefer Jecira, tradíciou pripisovanou biblickému Abrahámovi). Na jej základe s pomocou svojho syna ben Siracha stvoril z prachu umelého človeka odriekaním kombinácií hebrejských písmen a slov, ktoré sú zároveň kombinácie číselné. Golem mal na čele nadpis: „Hospodin (tetragram) je pravda“.

pravda a smrť

Niečo sa však stalo. Oživší Golem vzal do ruky nôž, a zo slova „pravda“ (emet) vyškriabal počiatočné písmeno álef. Namiesto „pravdy“, emet, zostalo len „met“, smrť. Boh je mŕtvy! Koľkí nad touto vetou jasajú! Jeremiáš nejasal. Roztrhol svoje rúcho (starobylý spôsob vyjadrenia zdesenia nad rúhaním) a pýta sa Golema, prečo to urobil. A Golem vyrozprával podobenstvo: Žil raz architekt, ktorého umenie sa tešilo vysokej úcte, a ľudia mu za jeho služby aj platili náležitú mzdu. Dvom samozvaným tovarišom sa však podarilo jeho umenie odpozorovať. Začali ho prevádzkovať sami, účtujúc si zaň polovičnú cenu oproti pôvodnej. Svojím vzorom pohrdli, a sami sa nechali uctievať ľuďmi, ktorí zabudli na architekta a prilipli k jeho napodobiteľom. Nasleduje poučenie: „ ... a teraz, keď ste (Jeremiáš a Sirachovec) ako On (Boh) stvorili človeka, bude sa hovoriť: niet Boha vo svete, okrem vás.“ Keď sa Jeremiáš pýta, ako to napraviť, Golem odporučí opakovať všetky rituálne úkony v opačnom poradí. Inak povedané: majú zrušiť vlastné dielo, ktorým je on sám. (Podľa inej, hutnejšej verzie, mal Golem na čele slovo „pravda“. Odstránenie písmena álef znamenalo, že Boh je pravda a Golem musí zomrieť.) Jeremiáš a ben Sirach poslúchli. Odriekali všetky abecedno-numerické sekvencie pospiatky a Golem sa rozpadol späť na prach a popol. Záverečné poučenie z úst Jeremiáša nebude moderný mestský človek počúvať práve s nadšením: „Vskutku nie je dobré, aby sa človek zaoberal týmito vecami, ale aby poznal silu a veľkosť Stvoriteľa sveta, a nesnažil sa ich napodobniť.“