odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie zanechal otázku, ako bude vyzerať vzťah medzi nimi. Európsky parlament na konci apríla schválil Dohodu o obchode a spolupráci medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom. Po tom, ako prešiel návrh o brexite, podporovaný premiérom Borisom Johnsonom, sa toho mnoho zmenilo vo vzájomných vzťahoch. Európska únia čelila hrozbe brexitu bez dohody, ktorá by mala za následky mnoho nevýhod. Dve strany však nakoniec dokázali nájsť spoločnú reč a dohodnúť sa.
Už 24. decembra 2020 sa Európska únia a Spojené kráľovstvo dohodli na predbežných formách vzťahu, ktoré fungovali od začiatku tohto roku. Niektoré body sa doladili a Európsky parlament prijal finálne znenie dohody. „Uzavretie obchodnej dohody je skvelou správou pre obe strany. Predišli sme tým brexitu bez dohody, teda ďalším hospodárskym škodám a máme rámec na ďalšiu obchodnú a hospodársku spoluprácu do budúcnosti,“ povedal europoslanec za frakciu EKR Eugen Jurzyca.
obsah dohody
Poslanci Európskeho parlamentu privítali dohodu. Napriek brexitu sa nechceli vzdať niektorých benefitov, ktoré im členstvo Spojeného kráľovstva v Európskej únii zaručovalo. Vnímajú ju ako vhodný kompromis pri tejto situácii.
Dohoda odpovedá hlavne na otázky obchodu a spolupráce. Zaručuje nulové kvóty a nulové clá a hovorí taktiež o rybolove, ochrane spotrebiteľov, letovej prevádzky a energetiky. Tieto kroky sú výhodné pre obe strany. Európsky parlament však nedosiahol všetko, čo od dohody chcel. Spojené kráľovstvo do nej odmietlo zahrnúť zahraničnú, bezpečnostnú a rozvojovú politiku. Britská vláda taktiež vystúpila z programu Erasmus+.
Študenti sa tak už nemôžu zúčastňovať na výmenných a študijných pobytoch v Spojenom kráľovstve cez tento program, keďže sa týmto krokom rušia všetky doterajšie Erasmus+ dohody medzi univerzitami. „Žiaľ, nevyhli sme sa nepriaznivým dopadom na možnosti štúdia, ukončeniu spolupráce v rámci Erasmus+ či obmedzeniu voľného pohybu a vybraných obchodných vzťahov. Británia v konečnom dôsledku prišla o koordinovaný prístup k 27 krajinám EÚ,“ dodal europoslanec frakcie EĽS Michal Wiezik.
konflikt a monitorovanie
Jednou z priorít Európskeho parlamentu bolo zaistiť udržanie mieru na ostrove Írsko. Keďže Írsko naďalej ostáva v Európskej únii, no o ostrov sa delí so Severným Írskom – teda časťou Spojeného kráľovstva, vznikajú medzi dvoma krajinami neporozumenia a konflikty.
Londýn nedávno podnikol jednostranné kroky smerom na Írsko, ktoré však Európsky parlament skritizoval a podľa novej dohody by sa takáto situácia už nemala opakovať. V prvotnej dohode o obchode sa Spojené kráľovstvo zaviazalo, že ponechá hranicu medzi Írskom a Severným Írskom voľne prechodnú pre ľudí aj tovar. „Johnsonova vláda však na hranici nepochopiteľne zaviedla kontroly a prispela tak k napätiu na ostrove, ktorý opäť sužujú násilné nepokoje,“ vyjadril sa europoslanec frakcie Obnovme Európu Michal Šimečka.
Európsky parlament bude monitorovať uplatňovanie dohody, a to na oboch stranách. Momentálne je pozornosť monitoringu zameraná hlavne na spomínaný konflikt medzi Spojeným kráľovstvom a Írskom, ktorý by sa však už nemal rozvíjať ani opakovať. Parlament bude taktiež prijímať či zamietať jednotlivé kroky Únie podľa toho, či budú v rámci dohody. Jeho stanoviská budú pri týchto situáciách zohľadňované. „Ihneď po jej ratifikácii musíme vzhľadom na porušenie doterajšej dohody o brexite a protokole o Severnom Írsku zo strany Londýna dbať na jej férové uplatňovanie oboma stranami. Bude to najmä na pleciach komisára Maroša Šefčoviča, ktorému treba poďakovať za jeho prácu pri presadzovaní záujmov našich občanov a celej Únie,“ povedal europoslanec frakcie S/D Robert Hajšel.
ďalší krok
Tak, ako pri každom veľkom rozhodnutí Európskeho parlamentu, aj túto dohodu musí preštudovať a schváliť následne aj Rada Európskej únie. Po jej schválení vstúpi do platnosti.
Tento článok vznikol v spolupráci s Kanceláriou Európskeho parlamentu na Slovensku.