ich politické pôsobenie na Slovensku zaskočilo nielen ateistov. Prekvapením je pritom len to, že väčší vplyv na verejný život získali až tridsať rokov po Nežnej revolúcii. Konzervatívnym odhadom je na svete 644 miliónov členov letnično-charizmatického hnutia, čo predstavuje 26 percent všetkých kresťanov. Ak bude súčasný trend pokračovať, o dvadsať rokov bude každý tretí kresťan charizmatikom.

charizmatici a letničiari

Tento nárast si mnohí predstavitelia charizmatických spoločenstiev vysvetľujú blížiacim sa koncom sveta. Odvolávajú sa na Bibliu, podľa ktorej na konci vekov zostúpi Boží Duch na každého človeka. Teológovia z väčšinových kresťanských cirkví krútia hlavami a hovoria o strate kontaktu s realitou a pomýlenom magickom myslení mnohých letničných a charizmatických kresťanov.

Rozdiel medzi nimi je skôr technický. Pokiaľ letničné cirkvi vznikli začiatkom 20. stor. zo spoločenstiev kresťanov „pokrstených Duchom Svätým“, t. j. po Božom dotyku duše človeka, charizmatici nie sú striktne ohraničené hnutie, ale kresťania všetkých denominácií, vrátane 200-miliónového katolíckeho prúdu, ktorý od roku 1975 akceptovali všetci pápeži. V žiadnom prípade sa nedá pri letničiaroch ani charizmatikoch hovoriť automaticky o sektárstve. Napríklad katolícke charizmatické Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina, z ktorého vyšiel premiér Eduard Heger, funguje roky pod dohľadom bratislavského biskupa Jozefa Haľka. Mnohí charizmatikov pre ich hlučné emocionálne výlevy a bľabotanie v divných jazykoch na bohoslužbách pokladajú za nepraktických, naivných rojkov. Ale aktívnym charizmatikom je aj prezident regionálnej komory zubných lekárov v Trnave Martin Šimo.

BORIS NÉMETHTridsaťpäť ročný lekár z Trnavy Martin Šimo je členom charizmatického hnutia od sedemnástich rokov. "Je to medzi lekármi môj verejný ´coming out´", hovorí zo smiechom.

krst Duchom

Svoju prvú skúsenosť „krstu Duchom Svätým“ zažil na stredoškolskom tábore na Martinských holiach. Zaujalo ho odlišné správanie niektorých kresťanov v porovnaní s tými, čo poznal z kostola, v ktorom miništroval. Najskôr sa mu zdali zvláštni, no po pár dňoch prekonal strach a opýtal sa ich, či aj on môže „zažiť Ducha Svätého“. S úsmevom mu odpovedali „áno“ a prijali ho medzi seba.

Na otázku okamihu stretnutia s Duchom Svätým po chvíli ticha odpovedá: „Zažil som s Ním osobné stretnutie. Pamätám si na ten deň, bol 15. august 2003. Počul som hovoriť charizmatikov o kroku viery, že je to krok do prázdna. A až keď ho človek urobí, tak ho zachytí Boh. Pocítil som nutkanie ísť von. Bol tam potok a mňa prepadla bláznivá myšlienka ľahnúť si doň. Pomysel som si, že je to šialené, a poprosil som Boha, nech mi pošle niektorého z duchovných ľudí, aby mi to potvrdil. V tej chvíli prišiel za mnou nejaký skinhead, ktorý tam bol za trest, a opýtal sa ma, či sa nejdeme okúpať do potoka. Videl som v tom iróniu, ale aj potvrdenie, preto som šiel. Prežíval som to, akoby to bol môj druhý krst,“ opisuje Martin svoj duchovný zážitok. Po tejto skúsenosti začal viac čítať Bibliu, modliť sa a skúmať všetko, čo súviselo s jeho novým poznaním Boha. Konzervatívne katolícke prostredie, do ktorého sa vrátil, mu dalo nálepku „bláznivého charizmatika,“ s ktorou, ako dnes hovorí, žije rád.