situácia medzi Ruskom a Ukrajinou sa ani zďaleka neupokojuje. Práve naopak. Rusko posilnilo armádne zložky na hraniciach s Ukrajinou. Navyše sa ukázalo, že ruskí agenti hrali úlohu pri výbuchoch v Česku. Európsky parlament je znepokojený a už zvažuje, aké ďalšie kroky podnikne.
výbuchy v Česku
V roku 2014 vybuchli zbrojné sklady v českých Vrběticiach. Pri nich zahynuli dvaja ľudia. Po vyšetrovaní sa ukázalo, že za týmito útokmi stáli ruskí agenti. Rusko následne vyhostilo dvadsať českých diplomatov zo svojej krajiny. Európsky parlament považuje túto katastrofu za nepriateľský akt a plne podporuje Českú republiku. Zároveň sa zastáva vyhostených diplomatov.
Európski poslanci toto správanie odsudzujú a vyzývajú členské štáty, aby prejavili solidaritu Česku a aby vyhostili ruských diplomatov zo svojich krajín. „Vo vzťahu k mocnosti ako Rusko, ktoré je väčšie ako všetky členské krajiny EÚ, musíme postupovať jednotne, aby sme mali vyvážené vzťahy založené na rešpekte a dodržiavaní medzinárodného práva,” vysvetlil slovenský europoslanec za frakciu Obnovme Európu Michal Šimečka. „Teraz je dôležité, aby prišla jednotná odpoveď aj zo strany EÚ a NATO. Aj na to budú poslanci vyzývať, ja osobne tiež,” dodal.
ukrajina a Rusko
Európsky parlament vo štvrtok 29. apríla vyjadril v hlasovaní znepokojenie poslancov nad posilňovaním ruských vojsk na hranici s Ukrajinou a protiprávnym okupovaním Krymu. Rusko zhromaždilo viac ako 100 000 vojakov. Okrem toho tanky, delostrelectvo, obrnené vozidlá a inú ťažkú techniku.
Parlament už teraz diskutuje o ďalších krokoch. Ak by Rusko zaútočilo na Ukrajinu a chcelo si prisvojiť túto krajinu, nieslo by vážne následky. Parlament diskutuje o možnosti zastavenia dovozu ropy a plynu z Ruska do Európskej únie, vyradenie Ruska z platobného systému SWIFT, zmrazenie aktív ruských orgánov a ich rodín a ukončenie platnosti ich víz. „Reakcia EÚ by mala byť jednotná a koordinovaná. Už nestačí používať klasické nástroje typu vyhosťovania diplomatov a sankcií. Treba sa vážne zaoberať odstrihnutím Ruska od finančného systému,” povedal slovenský europoslanec za frakciu EĽS Ivan Štefanec.
alexej Navaľný
Ruský opozičný líder Alexej Navaľný je momentálne v ruskej väznici. Parlament usudzuje, že jeho uväznenie je politicky motivované a odporuje medzinárodným záväzkom Ruska v oblasti ľudských práv. Opäť tak vyzval Rusko, aby ho Navaľného prepustilo. Uznesenie, ktoré parlament prijal, oslovuje priamo Rusko a Vladimíra Putina, aby pamätali na to, že nesú zodpovednosť za fyzické aj psychické zdravie Navaľného.
postoj Európskeho parlamentu
Európsky parlament v uznesení jasne odmieta nedemokratické kroky Ruska. Stojí pri Česku a Ukrajine a aktívne im vyjadruje súcit. Rovnako vyjadruje podporu aj demokratickým hnutiam v Rusku, ktoré sú potláčané. Vyzýva na stiahnutie vojsk a oslobodenie Navaľného, keďže aj týmito krokmi Rusko prejavuje nepriateľské myslenie a porušuje základné ľudské práva.
Všetci, samozrejme, dúfajú, že konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom ustane a Rusi sa stiahnu, ale parlament je pripravený podniknúť radikálne kroky, ak by nastala opačná situácia. Vyzýva členské štáty Európskej únie, aby držali spolu a prejavovali solidaritu Ukrajine a obyvateľom okupovaného Krymu. „Naša sila je v jednotnej pozícii a verím, že k parlamentu sa pridajú aj členské štáty EÚ,” vyjadril sa slovenský europoslanec za frakciu EĽS Vladimír Bilčík. Parlament zároveň členské štáty vyzýva na to, aby sa v prípade vojenskej aktivity Ruska spojili a podnikli kroky popísané v uznesení.
Tento článok vznikol v spolupráci s Kanceláriou Európskeho parlamentu na Slovensku.