pratasevič, zakladateľ internetového kanála NEXTA, ktorý na sociálnej sieti Telegram objektívne informuje o protestoch v Bielorusku, bol tamojšej diktatúre dlho tŕňom v oku. Lukašenko zo všetkého najmenej potrebuje, aby sa o jeho výčinoch vedelo – predovšetkým o zverstvách, ktoré pácha na vlastných občanoch, odkedy im  opakovane ukradol voľby. Jeho taktika je jasná: zastrašovať, umlčiavať. Kanál NEXTA na Telegrame so stále rastúcim počtom odoberateľov bol dôkazom, že sa mu to nedarí. Lukašenko už po Pratasevičovi šiel dlho a tentoraz trafil. Po tom, čo stíhačka prerušila let dopravného lietadla spoločnosti Ryanair na trase Atény – Vilnius, a piloti boli lživo upozornení, že na palube sa nachádza bomba, bolo lietadlo nútené pristáť a z neho vyviedli Lukašenkovi agenti Prataseviča aj jeho ruskú priateľku.

Pratasevič bol už počas únosu vydesený. Mal prečo. Okamžite šiel za mreže, zgustli si na ňom Lukašenkovi vyšetrovatelia a onedlho bežalo v štátnej televízii jeho priznanie k protištátnym aktivitám – ako to už v totalitách býva, režim si ani veľmi nedal záležať, aby Pratasevičovo „pokánie“ pôsobilo autenticky. Viac ako jeho slová totiž šokoval mejkap evidentne zakrývajúci poranenia hlavy.

 

Pratasevičova dobitá tvár však môže Lukašenkovi napokon narobiť viac problémov, než si diktátor stihol vypočítať.

Lukašenko únosom Prataseviča dosiahol „internacionalizáciu“ bieloruského vnútorného konfliktu, na ktorý už predtým svet hanebne zabudol. V záujme diktátora Lukašenka bolo hlavne to, aby sa medzinárodné spoločenstvo na oslobodzovací boj Bielorusov vykašlalo, a keďže pozornosť svetovej verejnosti dnes vydrží pri jednom konflikte asi tak dlho ako pozornosť dvojročného batoľaťa pri hračke, presne k tomuto cieľu mal našliapnuté. Bežná verejnosť mimo Bieloruska už o dianie v tejto krajine pri Rusku nejavila veľký záujem.