výročie Dňa D môže byť príležitosťou na  pripomenutie a rekapituláciu politických súvislostí vojnových akcií a rozhodnutí. A možno aj na opravenie niektorých tradovaných omylov, ktoré sa v týchto súvislostiach vyskytujú, či už v dôsledku vulgárnych zjednodušení alebo ideologickej domýšľavosti. Táto téma, z času na čas oživovaná, je tak či onak zaujímavá pre dnešného čitateľa. Aj pre lekcie, ktoré z nej možno vyvodiť.

triumf a tragédia

Mohli sme sa, napríklad, my v strednej Európe po druhej svetovej vojne stať súčasťou slobodného sveta? Neskončiť na opačnej strane železnej opony?

Historici nemajú radi fiktívne scenáre a vojenskí stratégovia vedia čo-to o tom, ako neraz aj tie najbrilantnejšie plány (často práve ony) neprežijú prvý kontakt s realitou bojiska. My, ktorí v rôznych súvislostiach študujeme veci politické, by sme však mali vedieť, ako niektoré politické či ideologické ilúzie dokážu tvrdohlavo prežívať aj svoj zrejmý krach na poli praxe. A pamätať na to, že politika je v pozadí vojny neustále prítomná – dokonca aj tam, kde sa vojna stane totálnou a politické ciele sa v jej vleku „posúvajú“ a kvalitatívne menia. Politika sa hlási nielen vtedy, keď sa vojenské operácie chýlia k vyústeniu, ale často vo chvíľach, keď sa to uprostred bojovej vravy nikomu nehodí.