josephine bola krásna, talentovaná a odvážna. Vedela uchopiť príležitosť za pačesy. Súčasníci ju milovali, niektorí nenávideli, pre mnohým bola ikonou. Vo Francúzsku sa o nej práve opäť začalo hovoriť.

Petíciu pre prezidenta Emmanuela Macrona zatiaľ podpísalo vyše 30-tisíc ľudí, potrebných je 50-tisíc podpisov. Podľa nich si umelkyňa zaslúži byť pochovaná v parížskom Panteóne – mieste posledného odpočinku najvýznamnejších postáv modernej francúzskej histórie. 

Ako pre .týždeň vysvetlila G. Grenoville z Francúzskeho inštitútu, táto žena dobrovoľne bojovala za Francúzsko. „To si žiada uctiť jej odkaz.“ Jej meno nesú školy aj ulice.

KEYSTONE ARCHIVES/HIP/TOPFOTO/PROFIMEDIARok 1927: Josephine Baker vystupovala v banánovej sukienke v revue Un Vent de Folie v parížskom Folies Bergere.

tanec ako únik z biedy a násilia

Freda Josephine McDonald sa narodila v chudobnej štvrti v St. Louis, Missouri a od ôsmich rokov pracovala. V detstve bola svedkom rasového násilia na uliciach, celá štvrť vyhorela. Malá Jo sledovala rodiaci sa džez a tancovať sa učila na ulici. 

Aby unikla biede, ako 13-ročná sa vydala – ale za násilníka. Josephine raz rozbila fľašu, aby sa mala čím brániť. Manžela už potom nikdy nevidela. 

Tanec bol pre ňu únikom i vykúpením. Ako čašníčka v klube občas tancom  zabávala hostí, miestne trio si všimlo jej talent a začala vystupovať po podnikoch. Prvýkrát v živote opustila St. Louis, keď išla na turné so skupinou The Dixie Steppers.

Vystupovali v druhoradých divadlách a všadeprítomná segregácia im komplikovala život. Problémom bolo aj ubytovať sa a na verejných fontánach bol nápis For whites only. Napriek ťažkostiam sa Jo učila tancovať a vystupovať. Zo súboru ju najskôr poslali domov, ale schovala sa do batožiny. Keď ju našli, uprosila ostatných, aby ju prijali. Neoľutovali: Jo vystupovala, maľovala kulisy, čistila topánky aj lepila plagáty.