občas sa tiež ozve hlas, že zistiť pravdu o pôvode pandémie už nie je dôležité. To je omyl. Z morálnych i pragmatických dôvodov treba po pravde pátrať a ono sa to aj deje. Problém je, že pravdu neraz zacláňa politika.

A tak až teraz – možno – dostaneme šancu zistiť, či teória, že „nový“ koronavírus sa dostal von z laboratória v čínskom Wu-chane, môže byť racionálnym vysvetlením. Lebo znie nejako známo. Nepočuli sme už niečo podobné? A netvrdilo sa, že je to konšpiračná teória?

prívlastok sapiens nám nie vždy sadne

Áno, tvrdilo sa, a prispievali k tomu aj niektorí ľudia, ktorí to hlásali a mali na to zreteľne politické dôvody. Boli medzi nimi trumpisti, preukázateľní konšpirátori, rozliční zavádzači. No neboli jediní. A kým títo čudáci mali svoju agendu, určite ju mala aj druhá strana: obsesívni popierači akéhokoľvek čínskeho pochybenia: tí obhajovali mokré trhy ako niečo zdravotne neškodné, zapierali, že by v laboratóriu Virologického inštitútu vo Wu-chane mohla nejaká nehoda nastať, a korunu tomu nasadzovali tvrdením, že kto im protirečí, je antičínsky rasista. Celé sa to následne bláznivo spolitizovalo a začalo sa zdať, že pravda je nezistiteľná.

Lenže pravda jestvuje, hoci sa k nej občas dostávame ťažko. Občas je najbližšie k pravde, kam dokážeme poctivo dospieť, slovo nevieme. Alebo slovo tušíme.

Najväčší problém je, keď sa mieša veda s politikou. Ktorá z nich hľadá pravdu, je asi jasné – i keď politika vo svojich vznešenejších momentoch skúša pravdu nájsť a uchopiť; i keď veda vo svojich menej vznešených momentoch klesá a namiesto toho, aby pravdu hľadala alebo aspoň tušila, túži po tom, aby sa niečo vyhlásilo za pravdu, hoci to fakty nie úplne potvrdzujú.