problematické obdobie upriamilo pozornosť na poslanie putujúcej cirkvi, ako byť v zmenených podmienkach nablízku človeku s jeho problémami a potrebami. Nielen duchovnými, ale aj telesnými. Časť kňazov prešla „do výroby“, do nemocníc. Kňazi dobrovoľníčili na covidových oddeleniach, iní začali ohlasovať evanjelium cez internet. Dnes sa v katolíckych intelektuálnych kruhoch rozprúdila debata, či to všetko stačilo? Či to nebolo málo? Či sme sa nepriblížili k takzvanej nemeckej cirkvi. Cirkvi, ktorá je viac charitatívnou organizáciou a záujmovým spolkom ako nositeľkou mystickej tradície spolu s vysluhovaním sviatostí. Odpovede sa rôznia. Jedni tvrdia, že charitou cirkev svoje poslanie nenaplní, druhí súhlasia, no namietajú, že extrémne podmienky, ktoré priniesla korona, si vyžiadali špecifický prístup a ten spočíval práve v charite. Byť ľuďom nablízku. To ukázalo, že cirkev je dôležitým, solidárnym a hlavne rozumným partnerom, s ktorým sa dá rátať v dobrom aj v zlom. Áno, karty sú rozdané tak, že „sväté reči“ neobstoja a skutky ochoty a pomoci sú zlatom, ktorým je krytá mena viery.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.