takto sa zamýšľa Hugh Johnson, jeden z vážených autorov píšucich o víne. Ako uvidíme v tomto článku, minimálne v prípade dvoch mníšskych rádov, benediktínov a cisterciánov, si rozprávač otázku klásť nemusí.
benediktíni
Začnime benediktínmi. Dlhých päťsto rokov, celú druhú polovicu prvého tisícročia, bol Rád Svätého Benedikta najvýznamnejším rádom v Európe. Bolo to nielen významné spoločenstvo mníchov, ale aj jedna z najdôležitejších učených spoločností svojej doby. Za múrmi ich kláštorov sídlili prví kresťanskí učenci a kronikári. Vďaka nim sa zachovali vedomosti gréckych a latinských filozofov. Boli to práve oni, kto pomohol preklenúť temné obdobie v histórii Európy po rozpade veľkých starovekých civilizácií.
Rád má meno podľa svojho zakladateľa, Benedikta z Nursie. Narodil sa v roku 480, bol pustovníkom, opátom, znovu pustovníkom a opäť opátom. Postupne založil dvanásť rôznych kláštorov a nakoniec sa usadil na vrchu Monte Casino, asi 130 km juhovýchodne od Ríma. Tu založil svoj najväčší kláštor a tu aj v roku 547 zomrel.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.