v neposlednom rade ide o problém morálny a politický, ktorý úzko súvisí s „krízou demokracie“, dnes toľko spomínanou, no nie vždy pochopenou. Liberálna demokracia, ekonómia voľného trhu, ľudské práva ako predmet vášnivých diskusií – to všetko nepochybne súvisí s fenoménom moderného individualizmu. Ak étos slobodného jednotlivca trpí, ohrozená je aj demokratická konštitúcia. Ani jedno, ani druhé nie je samozrejmosťou. A ako sa pokúsim aspoň v závere naznačiť, kríza v  morálnej a politickej oblasti ukazuje ešte ďalej – do oblasti krízy ducha. 

nikto nie je spokojný

Nepokladám za náhodu, že v rovnakom čase hovoria o kríze nositelia rôznych politických názorov, ani to, že ich stúpenci sa v rovnakom čase opevňujú do pozícií čoraz viac proti sebe navzájom zabarikádovaných. V tom istom čase, keď liberáli hovoria o ohrození liberálnych hodnôt, tvrdia konzervatívci to isté o tých svojich; ľavica aj pravica, zvestovatelia pokroku aj obhajcovia tradičných inštitúcií a autorít sa rovnakou mierou cítia ohrození. V črtajúcom sa konflikte sa vytrácajú umiernené pozície a ochota na kompromis: trendom je vystupovať proti „systému“ z rôznych strán názorového spektra. Zdedený systém je, skrátka, zdrojom rôznych frustrácií. Je terčom odsúdení z rôznych smerov a z rôznych pohľadov.