je vždy nesmierne zaujímavé, ale aj zvláštne, vrátiť sa na miesta, kam ste si mysleli, že sa vám už nikdy nepodarí dostať. Cítite sa tam fajn, no podvedome sa s nimi na letisku rozlúčite. Sú mnohé miesta, kam ma to ťahá naspäť. Niektoré iba v spomienkach, na ďalšie sa hľadá dôvod, pretože prevláda pocit, že im chcete viac preniknúť pod kožu alebo opäť zažiť ich prijatie a pohostinnosť. Medzi ne patrí Gruzínsko a Arménsko, ktorých hranica medzi Európou a Áziou sa vypína na Kaukaze. 

Hlavným cieľom tejto cesty nebolo bezcieľne sa túlať krajinou, aj keď v obidvoch môžete stráviť krásne chvíle, putovať nádhernými scenériami zafarbených prírodných zátiší, prechádzať sa úzkymi starobylými uličkami, objavovať opustené dedinky, jesť vynikajúce jedlo, alebo sa rozprávať s miestnymi o dávnych časoch. Týmto všetkým si vytvárate povedomie o starých kultúrach, ktoré stále ovplyvňujú miestnu mentalitu. Zároveň sa zblížite s domácimi a spoznáte hrdú a nepoddajnú náturu s túžbou po mieri a stabilite. Zámerom tejto cesty bolo prezentovať slovenskú hudbu a jej interpretačné umenie. Spojiť ju s prostredím, kde má hudba veľkú tradíciu, a kde je záujem o umeleckú integritu s európskymi hodnotami.