po minulotýždňových antivakcinačných protestoch v Bratislave treba povedať hneď na úvod jednu vec – tí šašovia pred parlamentom a pred Grassalkovičovým palácom nereprezentujú polovicu obyvateľov Slovenska, ktorí sa nechcú nechať zaočkovať. Reprezentujú len samých seba. Ale dosiahli niekoľko pozoruhodných výsledkov, vďaka ktorým sa im oplatí venovať aspoň dva odseky.

V prvom rade nám všetkým ukázali, čo všetko je schopná tolerovať slovenská polícia. Okrem toho zrejme posunuli hranicu množstva alkoholu v krvi, pri ktorom sa ešte dá ako-tak ovládať megafón. Ich najväčší prínos však spočíval v obohatení slovenského aplikovaného humoru. Ako príklady uveďme skandovanie hesla „Vydajte nám parlament!”, označovanie štvrtkového zhromaždenia slovným spojením „generálny štrajk pred Prezidentským palácom” a dámy nesúce transparent „Stop čipizácii!”.

Spor medzi zaočkovanými a nezaočkovanými je však oveľa vážnejší a zaujímavejší, než minulotýždňový pouličný festival srandovných nehorázností. V tomto spore je správne – ako nakoniec v každom spore, ktorý stojí za to – snažiť sa aspoň do istej miery pochopiť druhú stranu. A keďže predpokladáme, že medzi čitateľmi .týždňa prevládajú priaznivci očkovania, pokúsime sa v prvom rade porozumieť tým druhým. Inými slovami, pokúsime sa pochopiť, prečo obavy z očkovania proti covidu nie sú úplne absurdné.