pohrebnú omšu za Jána Pavla II. celebrovalo stoštyridsať kardinálov. Na pohrebe boli štátnici, prezidenti, zástupcovia takmer všetkých krajín, patriarchovia východných cirkví i dôležité osobnosti nekatolíkov či inovercov. Pamätná je udalosť, keď sa počas obradov na námestí svätého Petra zdvihol prudký vietor. Zatvoril listy veľkej knihy s evanjeliami. Bolo to v momente, keď odnášali rakvu so zosnulým pápežom. Vietor zvlnil rúcha kardinálov, v zmätku si pridŕžali pokrývky hlavy. To bola bodka za telesným životom tohto muža modlitby. Vtedy sa zo zástupu ozvalo „Santo Subito!“. Toto heslo znamená „svätý hneď“. Ak zomrel človek, ktorý mal už počas života povesť svätca, žiadali veriaci jeho svätorečenie ihneď. Bez zbytočných obštrukcií. Ján Pavol II. si na povýšenie na oltár musel počkať. 1. mája 2011 ho blahorečil pápež Benedikt XVI. a v roku 2014 ho za svätého vyhlásil pápež František. Bolo to v Nedeľu Božieho Milosrdenstva. Milosrdenstvo je spojené s jeho pôsobením v čele cirkvi. Ján Pavol II. priblížil svetu Boha milosrdného, spravodlivého a odpúšťajúceho.

Pontifikát Jána Pavla II. bol naplnený. Absolvoval stoštyri pútnických ciest. Navštívil pri tom stodvadsaťdeväť krajín. Keď by sme chceli ohurovať štatistikami, tak prekonal vzdialenosť 1 650 900 kilometrov. Predniesol 3288 kázní. Na šiestich kontinentoch sa stretol s miliónmi ľudí. V živej pamäti máme tri jeho návštevy Slovenska. Charakteristické pri jeho návštevách bolo, že pri vystúpení z lietadla, na znak úcty, pobozkal zem krajiny, do ktorej prichádzal. Vzdal tak hold všetkým, čo v nej žijú. Na takéto gestá svet nebol zvyknutý. Pri tradičnom požehnaní Mestu a svetu – Urbi et orbi, ktoré sa udeľuje na Veľkú noc a na Vianoce, pozdravoval veriacich v ich rodnej reči. To bolo tiež niečo jedinečné.