Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Asymetrická vojna (nielen) v Afganistane

.tomáš Zálešák .spoločnosť .spoločnosť

Vojnu v Afganistane neprehrala len Amerika. Nebola to totiž len americká vojna. Bola to vojna aliancie demokracií proti talibanskému režimu, ktorý poskytoval útočisko centrále al-Káidy. Tu sa začala vojna proti terorizmu po 11. septembri 2001. Jej koniec symbolicky zasiahol všetky slobodné zriadenia vo svete.

Asymetrická vojna (nielen) v Afganistane MARCUS YAM/LOS ANGELES TIMES/GETTY IMAGES 25. august 2021 Kábul, Afganistan: Skupina afganských utečencov kráča smerom k bráne kábulského letiska, ktorá je stále pod kontrolou britských a amerických bezpečnostných zložiek. Tisíce Afgancov sa stále pokúšajú utiecť z krajiny.

že preháňam? Počkajte si na ďalšie výsledky. Nejde len o faktický pokles moci a vplyvu svetových demokracií. Je to aj pokles morálneho kreditu zriadenia slobody na celosvetovej úrovni. Obnovíme ho? To je zjavne dlhá cesta – a to je jedna z mála vecí, ktoré môžeme v tejto chvíli povedať s istotou. Znamená to tiež, že si budeme musieť pripomenúť nepríjemné skutočnosti, ktoré viedli k dnešnému žalostnému výsledku. My všetci, ktorí žijeme k dnešnému dňu ešte stále v slobodnom zriadení, ktoré sme sa učili nevážiť si.

Na začiatku 90. rokov bolo v móde zvestovanie globálneho víťazstva liberálnej demokracie ako systému, ktorý už nemá konkurenciu. Dnes pre zmenu počúvame s morbídnym pátosom o konci „západnej hegemónie“ a jej zodpovedajúceho medzinárodného poriadku. V súvislosti s tým je nám – čoraz menej medzi riadkami a čoraz výslovnejšie – podsúvaná téza o konci demokracie v západnom ponímaní. Módnym trendom je defetizmus. Ani on však neprezrádza vyššiu úroveň vedomostí, cnosti ani inteligencie.

demokratická strata pamäti

Defetizmus a celkový úpadok zdravého rozumu v demokratických spoločnostiach nerobí škody len na medzinárodnej scéne. Podkopáva aj základy demokracií samotných na ich vnútropolitickej scéne. Zastupiteľské inštitúcie sú vraj prežitkom minulosti, ktorý nezodpovedá potrebám dneška. Historická pamäť sa stáva príťažou, amnézia, naopak, cnosťou: veď čo už nejaká minulosť znamená pre nás, ktorí sme chytrejší, než všetci pred nami?

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite