že preháňam? Počkajte si na ďalšie výsledky. Nejde len o faktický pokles moci a vplyvu svetových demokracií. Je to aj pokles morálneho kreditu zriadenia slobody na celosvetovej úrovni. Obnovíme ho? To je zjavne dlhá cesta – a to je jedna z mála vecí, ktoré môžeme v tejto chvíli povedať s istotou. Znamená to tiež, že si budeme musieť pripomenúť nepríjemné skutočnosti, ktoré viedli k dnešnému žalostnému výsledku. My všetci, ktorí žijeme k dnešnému dňu ešte stále v slobodnom zriadení, ktoré sme sa učili nevážiť si.

Na začiatku 90. rokov bolo v móde zvestovanie globálneho víťazstva liberálnej demokracie ako systému, ktorý už nemá konkurenciu. Dnes pre zmenu počúvame s morbídnym pátosom o konci „západnej hegemónie“ a jej zodpovedajúceho medzinárodného poriadku. V súvislosti s tým je nám – čoraz menej medzi riadkami a čoraz výslovnejšie – podsúvaná téza o konci demokracie v západnom ponímaní. Módnym trendom je defetizmus. Ani on však neprezrádza vyššiu úroveň vedomostí, cnosti ani inteligencie.

demokratická strata pamäti

Defetizmus a celkový úpadok zdravého rozumu v demokratických spoločnostiach nerobí škody len na medzinárodnej scéne. Podkopáva aj základy demokracií samotných na ich vnútropolitickej scéne. Zastupiteľské inštitúcie sú vraj prežitkom minulosti, ktorý nezodpovedá potrebám dneška. Historická pamäť sa stáva príťažou, amnézia, naopak, cnosťou: veď čo už nejaká minulosť znamená pre nás, ktorí sme chytrejší, než všetci pred nami?